Armáda si prešla kľukatou cestou

spolu s rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československa vznikla v októbri 1918 aj prvá československá armáda. Akú podobu mala táto vojenská organizácia?

Keď v roku 1914 vypukla prvá svetová vojna, mnohí naši pradedovia narukovali do rakúsko-uhorskej armády. Od nás v priebehu Veľkej vojny odišlo na jej bojiská okolo 400-tisíc Slovákov, pričom na území Horného Uhorska vtedy žilo niečo vyše 2,5 milióna obyvateľov. Tí vojaci sa zúčastnili na viacerých významných bitkách na ruskom, srbskom, rumunskom bojisku a koniec svetovej vojny ich zastihol najmä na talianskom fronte na Piave. Mnohí z nich sa dostali do zajatia alebo prebehli z rakúsko-uhorskej armády na stranu vojsk Dohody, napríklad v Srbsku, Rusku, Francúzsku, Taliansku, a postupne vstúpili do formujúceho sa československého zahraničného vojska – do légií.

títo vojaci však začali utvárať aj zárodky oficiálnej československej armády.

Áno, a keď sa Milan Rastislav Štefánik vrátil v decembri 1915 z Talianska do Paríža, spustila sa jeho pričinením a vďaka jeho vplyvným kontaktom vo francúzskych politických, spoločenských a vojenských kruhoch Československá zahraničná akcia: vznikla Československá národná rada. Na jej čele stáli Masaryk, Štefánik a Beneš. Podarilo sa im pred vrcholnými predstaviteľmi štátov Dohody presadiť ideu vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Na podporu svojej myšlienky potrebovali aj odhodlané vojsko zložené z Čechov a Slovákov, ktoré by bojovalo na strane Dohody a „zaplatilo“ teda za túto ideu aj krvou vyliatou na bojiskách prvej svetovej vojny. To bol dôvod, prečo Štefánik začal organizovať československé légie, pričom išlo najprv o roztrúsené jednotky Čechov a Slovákov v Srbsku a v priebehu svetovej vojny organizované v Rusku, Taliansku a Francúzsku.

koľko vojakov tvorilo celý legionársky zbor?

Bolo to vyše 100-tisíc mužov, z toho Slovákov bolo okolo 7 300. Boli to oni, kto bojovým vystúpením po boku vojsk Dohody dláždili cestu k vzniku Československa. Treba však dodať, že v čase vzniku Československa v októbri 1918 sa toto vojsko vôbec nenachádzalo na našom území.

takže vznikol štát bez armády?

Samozrejme, že nie. Hneď v prvých týždňoch po vzniku republiky sa začalo formovať československé domáce vojsko a rôzne dobrovoľnícke polovojenské skupiny, ktorých jednotky postupne preberali a kontrolovali brachiálnu moc v štáte. Prvé jednotky československých legionárov z Talianska sa vrátili do vlasti v novembri 1918. Do konca januára 1919 obsadili líniu na južnom Slovensku a neskôr tu čelili útokom boľševickej Červenej armády Maďarskej republiky rád. Československí legionári z Francúzska prišli do vlasti na prelome rokov 1918 a 1919, a museli sa hneď zapojiť do bojov s Poľskom o Těšínsko. No a vyše 70-tisíc našich legionárov sa vrátilo do vlasti z Ruska až v priebehu roka 1920.

„Pri každej veľkej dramatickej politickej zmene najviac utrpela armáda, ktorá slúžila zvrhnutému vládnucemu režimu, nech bol už akýkoľvek.“

to je zároveň aj rok, keď môžeme hovoriť o faktickom zrode modernej československej armády.

Dá sa to tak povedať, lebo až v roku 1920 bol prijatý nový branný zákon. Dovtedy sa viedli spory o to, ako má vlastne nová československá armáda vyzerať. Socialisti a ľavicoví politici vraveli, že nepotrebujeme stálu armádu. Postačujúci mal byť len bližšie nešpecifikovaný miličný model či vzor. Ich názor však vyvrátili historické udalosti spojené s upevňovaním hraníc nového štátu v srdci Európy. A tak bolo jasné, že Československo bude potrebovať silnú stálu armádu, ktorou sa stala Československá branná moc. Vznikla počas roka 1920 z dvoch zložiek: domácej a zahraničnej.

kto tvoril domácu zložku?

Boli to jednotky bývalej rakúsko-uhorskej armády umiestnené na území nového štátu, jednotky dobrovoľníkov a jednotky paramilitárnych organizácií. Zahraničnú zložku tvorili československé légie organizované z radov dobrovoľníkov v Rusku, Taliansku a Francúzsku. Novovzniknutá československá branná moc sa budovala podľa francúzskeho armádneho vzoru. Dokonca aj prvým náčelníkom Hlavného štábu bol Francúz, generál Maurice Pellé.