Uveríme Čižnárovi?

garantujem, že rozpútam peklo,“ povedal Jaromír Čižnár krátko po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Onedlho zas pri kauze zneužívania agrodotácií a diskriminácii malých farmárov na východnom Slovensku povedal: „Systém, aký tam je nastavený, je chorý a keď poviem, že je chorý, je to ešte to prijateľné slovo.“ Tieto slová sa okrem ministerky pôdohospodárstva Matečnej dotkli aj premiéra Pellegriniho, ktorý mu cez médiá odkázal, že takéto tvrdenia sú „príliš odvážne“.

Nabral generálny prokurátor odvahu a hodlá rázne zasiahnuť proti systému, ktorý v tejto krajine za desať rokov vládnutia vytvorila strana Smer a všetko, čo táto značka reprezentuje? Alebo je to inak? Človek, ktorý je súčasťou problému, sa teraz snaží o vytvorenie pozitívneho dojmu a v skutočnosti od neho žiadne zásadné zmeny očakávať nemôžeme? Odpoveď sa ukrýva v dvoch kľúčových veciach. Prvou je pochopenie toho, kto je Jaromír Čižnár. Potom treba pohľad uprieť na Čižnárových päť rokov vo funkcii a posúdiť, čo za ten čas urobil, či naopak, neurobil, hoci urobiť mohol a mal.

neslávne okolnosti zvolenia

Príbehom Jaromíra Čižnára sa médiá najviac zaoberali pred piatimi rokmi, keď sa za neslávnych okolností stal tento muž 17. júla 2013 šéfom všetkých prokurátorov. Spomínané okolnosti si určite treba krátko pripomenúť. Čižnárov nástup do funkcie sa udial v čase, keď sa Generálna prokuratúra (GP) zmietala v období nestability. Po tom, čo sa Radičovej vláda v roku 2010 ujala moci, vládna koalícia sa zhodla na tom, že ich spoločným kandidátom na generálneho prokurátora bude Jozef Čentéš. Dosluhujúci šéf prokuratúry Dobroslav Trnka bol z viacerých dôvodov už dávno zrelý na výmenu. Na ilustráciu postačí informácia, že ľudia z GP si doteraz na Trnkove časy spomínajú ako na obdobie, keď pred touto inštitúciou zvyklo parkovať luxusné auto podnikateľa Mariána Kočnera, toho Kočnera, ktorého meno sa objavilo na mafiánskych zoznamoch a na ktorého Ján Kuciak podal trestné oznámenie za vyhrážanie.

GABRIEL KUCHTA/PETIT PRESS/PROFIMEDIA6. august 2013 Bratislava: Prezident Ivan Gašparovič menuje Jaromíra Čižnára do funkcie generálneho prokurátora.

Keď však parlament o novom prokurátorovi hlasoval, prišiel šok. Koalícia, dohodnutá na Čentéšovi, mu bola schopná dať len 73 hlasov. Naopak, problematický Trnka dostal neuveriteľných 74 hlasov. Po sérii obštrukcií, zmene zákona o rokovacom poriadku a po tom, čo premiérka Radičová pohrozila demisiou v prípade zvolenia Trnku, parlament v júni 2011 zvolil za šéfa prokuratúry Jozefa Čentéša. Prezident Ivan Gašparovič ho však odmietol vymenovať. Nasledovali dlhé naťahovačky a konania na Ústavnom súde. Ten až v decembri 2014 rozhodol, že Gašparovičovo rozhodnutie znamenalo porušenie základných práv Jozefa Čentéša. Ani odškodnenie vo výške 60-tisíc eur však už nič nezmenilo na skutočnosti, že rok a pol už bol vo funkcii Ficov nominant Jaromír Čižnár. A vo funkcii už ostal. Ivan Gašparovič ho totiž vymenoval aj napriek tomu, že Ústavný súd o Čentéšovi ešte stále iba rozhodoval. A aj keď po rozhodnutí Ústavného súdu v prospech Čentéša viacerí politickí lídri vyzvali Čižnára na odstúpenie, neurobil tak. Nad súčasným generálnym prokurátorom sa teda už od začiatku jeho pôsobenia vznáša tieň spomínaných okolností. V jeho prospech hovorí to, že v čase, keď mu Fico funkciu ponúkol, bolo na GP mocenské vákuum. To krajine škodilo a bolo treba rýchlo konať. Čižnár sa dlho rozhodoval, či ponuku prijme (najskôr síce tvrdil, že počká na rozhodnutie Ústavného súdu, potom povedal, že skôr kandidovať nebude a neskôr vysvetľoval, že na prijatie ponuky apeloval uňho sám Čentéš). Prečo však Fico oslovil práve Čižnára?

nevypočítateľný „vrčák“

Čižnárovou minulosťou a politickými väzbami sa v čase jeho zvolenia do funkcie zaoberal na stránkach .týždňa Marek Vagovič. Zistil, že Čižnár bol nielen Ficovým spolužiakom, ale aj priateľom. „Pravidelne konzultujú právne otázky,“ napísal Vagovič v roku 2013. Práve priame napojenie na Fica malo Čižnárovi pomôcť do kresla šéfa prokuratúry, napriek tomu, že prostredie Roberta Kaliňáka presadzovalo špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a skupina Pavla Pašku si na tomto poste želala Mikuláša Gardeckého, vtedajšieho krajského prokurátora z Prešova.

Pri pohľade na Čižnárove pozadie stojí za to všimnúť si aj jeho brata Petra, ktorý je predsedom predstavenstva Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS). Na tomto poste nahradil Jána Valka, ktorého si Fico počas svojej druhej vlády vybral na post šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS). Len na okraj: generálny prokurátor sa pozná aj s právnikom Radomírom Bžánom, ktorý sa na jeseň minulého roka „preslávil“ tým, že podľa zmluvy mohol od štátu za vyhratý spor o vodné dielo Gabčíkovo dostať šokujúcich 64 miliónov eur. „Sme kamaráti, ktorí sa občas stretnú,“ povedal Bžán o svojom vzťahu s Jaromírom Čižnárom v roku 2013.

„Po nástupe do funkcie sa dalo Čižnára označiť za Ficovho človeka, dnes už nie.“

Spomínané prepojenia nevyhnutne neznamenajú, že súčasný generálny prokurátor sa nedokáže rozhodovať aj slobodne, a to aj proti prostrediu, ktoré ho politicky najviac podporilo. Už počas svojho pôsobenia na Okresnej prokuratúre Bratislava IV či neskôr na bratislavskej Krajskej prokuratúre bol známy ako rázny, zásadový človek, ktorého sa podriadení báli. Čižnárove posledné tlačovky širokej verejnosti ukazujú aj jeho „uhundraný“ štýl komunikácie. Písalo sa, že si vraj Čižnár už na krajskej prokuratúre vyslúžil prezývku „vlčák“, ale podľa našich informácií išlo skôr o výraz „vrčák“. Pri jeho vyjadreniach si údajne musíte pozorne všímať ich obsah, podľa samotného tónu hlasu a spôsobu komunikácie by ste mohli mať pocit, že sa na vás hnevá aj v prípade, keď vás chváli. Generálny prokurátor je aj vďaka svojej povahe do istej miery nevypočítateľný.