Slovenskom otriasa už druhá kauza únosu v modernej histórii. Aké bude mať dopady na vnútropolitickú situáciu? Zhorší sa obraz Slovenska v očiach našich spojencov? A ako u nás fungujú vietnamské komunity?
Naším štátnym lietadlom uniesli človeka. To už spochybňuje málokto. Ako však zistiť to, či slovenská strana o únose Vietnamca vedela? A ako kauza ovplyvňuje vnútrokoaličné dianie?
o kauze únosu vietnamského občana pomocou slovenského vládneho lietadla sa medzi informovanými predstaviteľmi našej krajiny hovorilo už na jeseň minulého roka. Kompetentní vedeli, že nemeckí vyšetrovatelia sa prípadu intenzívne venujú a skôr či neskôr môže na Slovensko doľahnúť reputačná katastrofa. Vedeli to niektorí predstavitelia našej diplomacie, ľudia z prokuratúry, ktorí Nemcom pri vyšetrovaní asistovali, a vedel to aj Robert Kaliňák, vtedy ešte minister vnútra.
Kaliňákova taktika bola od začiatku jasná a vo vývoji kauzy sa jej základných línií stále držal. Keď sa prípad dostal v apríli aj do slovenských médií (vďaka informáciám v nemeckom denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung), Kaliňák sa akejkoľvek spoluzodpovednosti za únos zbavoval. Prstom pritom ukazoval na možné zlyhanie Vietnamu a aj Nemecka. Trefne to ilustruje jeho výrok, ktorý patrí medzi prvé Kaliňákove verejné reakcie na kauzu. V prvej vete prenáša ťarchu zodpovednosti na Vietnam, v druhej na Nemecko: „Jednak na palube a v zozname cestujúcich, ktorý sme dostali ešte predtým, ako vietnamská delegácia vôbec prišla, sa takéto meno nenachádzalo. Navyše, ani z nemeckej strany nás nikto neinformoval, že by mal byť na palube niekto spútaný alebo obmedzený na slobode, prípadne, že by sme dostali žiadosť o prepravu ležiaceho pacienta.“
V apríli a v máji sa celá kauza ešte dala „vyriešiť“ k spokojnosti Roberta Kaliňáka. Jeho plány však dostali vážnu trhlinu po tom, ako sa niekoľkí ľudia rozhodli pre Denník N prehovoriť. Práve pracovníci ochranky, ktorí sprevádzali vietnamskú delegáciu a starali sa o jej bezpečnosť počas celého pobytu na Slovensku, boli najcitlivejším miestom, kde sa Kaliňáka dalo zasiahnuť. Títo ľudia veľa vidia a vedia, citlivé informácie však médiám posúvať nezvyknú. Teraz sa rozhodli prelomiť mlčanie. Prečo?
„Kaliňák prehráva aj preto, že ho zradili tí, na ktorých sa dovtedy spoliehal.“
Dôvody sú dva. Ten prvý je mediálne známy: ochrankári pochopili, že participovali na niečom nemorálnom, na únose osoby, s čím na Slovensku už máme trpkú skúsenosť z mečiarizmu. Zodpovednosť ochrankári niesť nechcú, lebo do veci nešli dobrovoľne, niekto ich do toho „namočil“. Navyše sa po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej mení spoločnosť, vláda Smeru sa končí, a Kaliňák, bez ohľadu na jeho pretrvávajúcu moc, je politická mŕtvola. Preto ochrankári nemlčali.
Druhý dôvod, ktorý svedkov motivoval hovoriť, je menej známy. Podľa našich informácií je mnoho ochrankárov nespokojných s tým, ako sa k nim správa ich šéf Peter Krajčirovič. Zbytočné znepríjemňovanie života či vytváranie nepríjemného tlaku na podriadených vie vyvolať vnútorný hnev, zvlášť v prípade, keď šéfove maniere majú vplyv aj na výšku príjmu jednotlivých ochrankárov. Krajčiroviča navyše vnímajú ako Kaliňákovho človeka. Prečo by radový ochrankár mal „kryť chrbát“ šéfovi, ktorý mu znepríjemňuje život? A prečo by mal byť lojálny, ak ho zatiahli do niečoho, čo sám nechcel, navyše v čase, keď sa politická klíma v krajine výrazne mení?
Kaliňák v kauze únosu Vietnamca prehráva aj preto, že ho zradili ľudia, na ktorých sa dovtedy mohol spoľahnúť. Ochrankári svojimi svedectvami podkopávajú Kaliňákovu verziu o tom, že Slovensko bolo možno zneužité, že sme boli naivní.
DOAN TAN/VIETNAM NEWS AGENCY/AP/SITA8. január 2018 Hanoj, Vietnam: Trinh Xuan Thanh vypovedá pred súdom, kde čelí obvineniam z korupcie.
Je ešte jedno slabé miesto, na ktoré sa dá zamerať. Je ním šéf protokolu ministerstva vnútra Radovan Čulák. Ten bol podľa svedectiev pri celej akcii veľmi blízko a jeho svedectvo zaujímalo aj nemeckých vyšetrovateľov. K výsluchu podľa našich informácií nakoniec nedošlo, údajne preto, že v nemeckej žiadosti sa objavili formálne nedostatky. O tom, že Čulák je citlivým bodom aj pre Kaliňáka, svedčia slová poslanca SaS Ľubomíra Galka, ktorý po utajenom rokovaní branno-bezpečnostného výboru NR SR povedal, že Kaliňák na poslancov „tlačil, aby sme sa nevyjadrovali k šéfovi protokolu, pánovi Radovanovi Čulákovi“. Podstatnou poznámkou je, že Čulák možno za istých okolností prehovorí a jeho svedectvo bude mať veľkú váhu. To, že Čulák je citlivý bod kauzy, si uvedomujú ľudia, ktorí chcú, aby mlčal, ale mali by si to uvedomiť aj ľudia, ktorí chcú, aby vypovedal. Na tohto človeka by mala upriamiť pozornosť slušná časť tejto
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
