vydavatelia prichádzajú o príjmy. Veľké technologické firmy, naopak, bohatnú. To sú dva fakty, ktoré za posledné roky počuť azda odvšadiaľ. Zaujímavé však začnú byť až v momente, keď medzi nimi začnete hľadať súvislosť. A ešte zaujímavejšie, keď na základe tejto súvislosti navrhnete aktualizáciu súčasných pravidiel, ktorá môže zmeniť pravidlá hry v celej Európskej únii. Navrhovaná zmena má podobu novej smernice o autorských právach a hoci o nej u nás neprebieha takmer žiadna diskusia, môže na najbližšie roky ovplyvniť život každého z nás.
Kľúčovými bodmi spomínanej smernice sú články 11 a 13. Pre nič menšie, než preto, že oba do veľkej miery menia súčasné fungovanie internetu ako takého. Jedenástka hovorí o nových právach, ktoré by mali dostať vydavatelia tlače vo vzťahu k veľkým technologickým hráčom. Tu je reč najmä o vyhľadávačoch, ako je Google, ktoré využívajú obsah vydavateľov na svojich stránkach (v samotnom vyhľadávači alebo v službách ako Google News). Po novom by mali technologické firmy za takého čerpanie informácií médiám platiť. Trinástka navyše navrhuje, aby boli technologické firmy zodpovedné za to, ak niekto na ich stránku nahrá obsah, ktorý je chránený autorskými právami. Inými slovami, aby Youtube či Google do oveľa väčšej miery zodpovedali za ochranu autorských práv.
Takto, v úplne zjednodušenej verzii, znejú navrhované opatrenia logicky a možno aj spravodlivo. Facebook či Google už dávno nemajú imidž hrdinov a návrh odliať aspoň časť z ich príjmov do peňaženky čoraz chudobnejších vydvateľov znie lákavo. Najmä, ak si o ňom čítate v tlačenom časopise. No posaďte do jednej miestnosti obe strany tohto vypätého sporu a zistíte, že tá dilema je oveľa hlbšia, širšia a neskutočne zaujímavá.
„V Bruseli sa už niekoľko mesiacov vedie jedna z najtvrdších lobistických vojen v histórii EÚ.“
zrušiť všetky autorské práva?
Na stene svieti prezentácia Richarda Ďuranu, riaditeľa think-thanku INESS. O pár centimetrov ďalej sedí s hlavou v dlaniach Alexej Fulmek, riaditeľ vydavateľstva denníka Sme. V publiku sa zopár hláv na znak nesúhlasu kýve zo strany na stranu – miestnosť je plná ďalších vydavateľov, ktorí pre Ďuranove slová nemajú najmejšie pochopenie. Lenže tu sme v Liberálnom dome, debatu odborníkov o novej smernici moderuje europoslanec Richard Sulík, ktorý hneď na úvod prizná, že za ňu v europarlamente hlasovať nebude, a aj preto je celá diskusia už od začiatku poriadne vyhrotená.
Ďurana na zloženie publika žiadny ohľad neberie a svoju prezentáciu rovno začína tézou, podľa ktorej je celý koncept autorských práv z ekonomického pohľadu zlý. Vraj ako monopol so sebou zákonite prináša viac negatív, než pozitív. Veď takmer všetky diela, o ktorých sa dnes učia deti v školách, vznikli v časoch, ktoré čosi ako autorské právo (copyright) nepoznali. A vraj aj Amerika dobehla Britániu v priebehu niekoľkých desaťročí najmä preto, že tak nebazírovala na autorských právach. Aj preto má byť akékoľvek prehlbovanie tohto práva dodatočnou reguláciou podľa Ďuranu nezmyslom. Zaujímavé teoretické intro, ktoré však po pár minútach naráža na konflikt s realitou.
KAY NIETFELD/AP/SITA25. február 2016 Berlín, Nemecko: Šéf spoločnosti Facebook Mark Zuckerberg testuje okuliare s virtuálnou realitou uprostred skupiny ďalších celebrít, pozvaných na podujatie nemeckého vydavateľstva Axel Springer.
K slovu sa prihlási viditeľne vytočený Fulmek, ktorý na grafoch za posledných desať rokov ukazuje dramatický pokles inzercie v médiách, z ktorého jednoznačne viní technologické firmy. Práve tie, najmä teda Google a Facebook, parazitujú na práci médií a nová regulácia je aspoň čiastočným vylepšením tejto nerovnosti. Noviny strádajú, nemôžu zvyšovať platy a živoria v prostredí, ktoré je nastavené nespravodlivo. Na záver dodá Fulmek kľúčovú vetu – podľa neho niet pochýb o tom, že peniaze vydavateľov odchádzajú práve do vreciek veľkých technologických gigantov. Práve v tom tkvie kľúčový spor. Podľa Ďuranu na takéto tvrdenie neexistuje jasný dôkaz – áno, pokles príjmov vydavateľov a nárast príjmov Googlu či Facebooku koreluje, no nie je dokázaný. Fulmek, rovnako ako ďalší vydavatelia veľkých médií z publika, oponujú, že tento vzťah je jasný a viditeľný každému. A preto by zaň firmy mali platiť.