správaj sa autoritársky, budú ťa milovať
Vladimír Mečiar bol prvý politik, ktorý v postkomunistickom stredoeurópskom priestore naplno využil jednu zo základných slabín demokracie: ľudia sú schopní zvoliť si v slobodných voľbách nepriateľov slobody, ktorí sa potom viac či menej úspešne pokúsia demokraciu zadusiť. Často ide o patologické osobnosti a Mečiar bol ikonickým príkladom psychicky narušeného človeka (narcizmus, paranoja), ktorý svojou diagnózou ovplyvnil smerovanie celého štátu. Mimoriadne poučný na jeho príbehu je fakt, že autoritárske sklony a patologické črty svojej osobnosti nemusel skrývať. Naopak, práve vďaka nim sa stal takým nepríčetne populárnym, a to nielen u voličov, ale aj u mnohých blízkych spolupracovníkov. Tí ho síce neskôr v niekoľkých vlnách odhalili (všetci bez výnimky až vtedy, keď od neho odchádzali, respektíve, keď ich odhodil), no to mu nikdy príliš neublížilo. Prvé zo základných poučení mečiarizmu je teda toto: v demokratických spoločnostiach túži veľa ľudí po autoritárskom vodcovi.
frajerky nezatajuj, získaš si obdiv
Nie je to nadôležitejšia rada, no súvisí s tou predchádzajúcou. Hraničnou súčasťou imidžu machistického alfasamca a súčasne ilustráciou toho, na čo všetko si mohol Mečiar trúfnuť, boli jeho frajerky. V krajine, ktorá sa rada považuje za kresťanskú, išlo o dosť odvážny marketingový prvok. Hlavným posolstvom pritom neboli samotné frajerky, ale demonštrácia toho, čo všetko si môže predseda vlády dovoliť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.