Pellegriniho karička

premiér Peter Pellegrini sa poriadne zadýchal, keď ho začiatkom mája dievky z folklórneho súboru Vranovčan zobrali do karičky. Pohyb mu rozprúdil nielen krv v žilách, ale aj myšlienky v hlave. Nápad, ktorý mu skrsol v hlave, zavesil (spolu s milým videom – 1 200 lajkov!) aj na svoj fejsbúkový profil: „Neviem, ako vy, priatelia, ale ja mám naozaj zo srdca rád náš slovenský folklór a všetko, čo k nemu patrí. Aj preto som sa rozhodol, že urobím, čo je v mojich silách, aby som mu pomohol. Začal som tento týždeň vo Vranove nad Topľou.“ 

Práve tam sa premiér dozvedel, že folklór „nie je finančne ľahká záležitosť, kroje a to všetko vybavenie, čo sa musí v jednom folklórnom súbore nakúpiť a s čím sa musí disponovať, sú veľmi náročné veci“. A hneď dal Vranovčanu štedrú finančnú dotáciu a ostatným folkloristom prisľúbil: „... v krátkom čase oznámime špeciálnu výzvu na podporu slovenského folklóru, ktorá bude obsahovať niekoľko miliónov eur. Budem trvať na tom, aby to bolo niekoľko miliónov eur, pretože tá početnosť folklórnych súborov a rozmanitosť je značná." 

zchranca so štyrmi miliónmi

Nemusíme hneď premiéra podozrievať z lacného politického marketingu či hľadania cestičky, ako stranícky ulievať štátne peniaze „našim“ ľuďom. Ani z potreby polarizovať spoločnosť a privlastniť si folklór v duchu hesla: my podporujeme to zdravé a pravé umenie, vy ste tá dekadentná alternatíva. On je naozaj úprimný fanúšik folklóru, a ako stále zdôrazňuje, len toho slovenského. Viackrát sa už zmienil o tom, že v mladosti pôsobil vo folklórnom súbore, má k tomu blízko. 

Problematické je to však v niečom inom. V prvom rade vytvára dojem, ako keby doteraz štát folklór vôbec nepodporoval, a ten len smutne živoril po pivniciach z milodarov a čaká na svojho záchrancu. To nie je pravda. Hoci po revolúcii možno prestal byť folklór tak veľmi preferovaný v médiách, štát ho podporovať neprestal a robí to prostredníctvom viacerých  svojich inštitúcií. Nehovoriac o tom, že od socialistických čias, keď bol jediný možný sponzor súborov štát, sa v občianskej spoločnosti rozvinulo mnoho nástrojov, ako súbory môžu na svoju činnosť získať legálne peniaze z rôznych zdrojov (2 percentá, nadácie, sponzori, samospráva, vlastná komerčná činnosť – viac v našej reportáži). Priamo od štátu až k súborom idú peniaze na „kroje“ cez transparentný Fond na podporu umenia (FPU). 

ponuka aj dopyt tak na pol milióna

Riaditeľ FPU Jozef Kovalčík vysvetľuje, že prostriedky plynúce na podporu toho, čo trochu zavádzajúco označujeme pojmom folklór, keďže ide o folklorizmus alebo druhý život folklóru, sú rozdelené približne do troch oblastí: „Najmenej prostriedkov ide do výskumnej časti, na mapovanie terénu a dokumentovanie. Keďže vymierajú poslední nositelia tradícií, tak to máme ako prioritu a tu získa každý zmysluplný projekt podporu. Druhá časť je podpora podujatí, súťaží, festivalov. Do tretice podporujeme novú tvorbu a v rámci toho dostávajú súbory na tzv. kroje.“ Prečo takzvané? „Kroj v pravom slova zmysle, vyšívaný, zdobený, z tradičných materiálov, z takého bohatšieho regiónu na juhu Slovenska stojí aj 20 000 eur. Kostýmy, v ktorých vystupujú súbory, sú len kópie krojov, aj keď by mali spĺňať isté atribúty kvality.“ 

BORIS NÉMETH

Problematickým sa v tejto doterajšej podpore cez FPU môže javiť len to, že žiadatelia nemôžu získať peniaze len na obnovu kostýmov, vždy je to naviazané na uvedenie nového programu. „Trošku ich tým tlačíme, aby sa zamysleli nad tým, aké tie predstavenia sú, aby urobili výskum, aby prezentácie mali určitú kvalitu. Nehovorím, že je tam dosť prostriedkov, ale posledné dva či tri roky je reálny dopyt na krojové vybavenie 400 – 500-tisíc eur ročne. Plus-mínus je to saturované, nikdy sa ku mne nedostala z folklórneho prostredia informácia, že to, čo im dávame, je málo, že im chýbajú prostriedky na kostýmové vybavenie. Ak vidíme, že do nejakej výzvy chodia kvalitné projekty, a nie sú na to prostriedky, vieme presunúť peniaze z inej oblasti.“