kľukatou cestou v smere zo Zvolena prechádzame Lieskovcom a Zolnou, po rovine plnej zákrut sa pomaly blížime do cieľa. Na poslednú chvíľu zabrzdíme pred bagrom rozkročeným ponad deravú cestu. V Očovej to aj po vyše týždni od komunálnych volieb vyzerá podobne ako v Bratislave mesiac pred nimi. Vo veľkom sa opravuje, pláta, ešte aj obecný úrad nedávno natreli nazeleno. Doterajší starosta pokračuje vo funkcii. Do rodiska polyhistora Mateja Bela Funtíka sme však neprišli za politikou, hľadáme folkloristov. Uprostred dediny odbočíme z hlavnej cesty a po mostíku vchádzame na miesto, kde kedysi stával starý mlyn a kováčska vyhňa. Dnes je tu komunitné a kultúrne centrum s názvom Remeselný dvor.
Boris NémethMalé múzeum a galéria ľudového umenia v Remeselnom dvore Očová.
očová je v kurze
„Vitajte v Očovej, či ste trafili?“ zdraví nás vo dverách Pavel Holík s nefalšovaným stredoslovenským prízvukom. Bývalý sólista Lúčnice je v obci uznávanou autoritou. Vedie nás schodmi remeselného domu a po chvíli otvára dvere do malého múzea ľudovej kultúry a tradičného umenia. V izbe zavadzajú starodávne krosná, vedľa nich hrdo stoja figuríny s nablýskanými krojmi, na zemi rozprestreté pestro tkané koberce. „Očová je stále v kurze. Tu sa ženy odjakživa fintili a muži tiež nosili bohato zdobené kroje. Tento kožuch mám po starej materi, ale radšej nech ho tu ľudia obzerajú, ako má doma v skrini stáť,“ rozhovorí sa vychýrený podpoliansky tanečník, ktorý roky bezodplatne viedol folklórnu skupinu a súbor Očovan. Skupina predvlani oslávila 80. výročie, členovia sa začali organizovať a pravidelne schádzať koncom 50. rokov minulého storočia.
Boris NémethBývalý vedúci FS Očovan, podpoliansky tanečník a bývalý sólista Lúčnice Pavel Holík.
Nedávno sa na čelo vyše štyridsaťčlenného očovského súboru postavil Pavol Hossa, ktorý pôsobil v profesionálnom vojenskom súbore Jánošík. S tanečníkmi nacvičuje a tvorí nové choreografie. Pavel Holík ostal predsedom folklórneho združenia priaznivcov ľudovej kultúry a tradičného umenia Očovan, ktoré je od roku 2003 zriaďovateľom oboch rovnomenných kolektívov, ako aj ďalších umeleckých skupín v obci. V minulosti Očovan pôsobil pri Miestnom národnom výbore (MNV), neskôr pri obecnom úrade, dnes by však bez vlastného právneho subjektu pravdepodobne živoril. „Dve percentá z daní, o ktoré sa každoročne uchádzame, sú naším hlavným príjmom. Vlani sme takto získali takmer štyritisícpäťsto a predvlani asi dvetisíc eur,“ vysvetľuje Holík.
Pravidelne im pomáhajú aj lokálni sponzori či obecný úrad. Niečo málo si členovia súboru z Očovanu zvyknú zarobiť aj vystúpeniami po Slovensku, okrem toho platia ročné členské. Keď chcú usporiadať vedecký seminár, väčší program spojený s okrúhlym výročím, opraviť zastarané kroje, vydať knihu, cédečko alebo vycestovať na medzinárodný festival, požiadajú o dotáciu Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) či Fond na podporu umenia. „Minule sme boli na zájazde v Číne, potom aj v Grécku. Vždy si členovia hradia časť nákladov na cestu, inak by si to hádam ani nevážili,“ dodáva folklórny nadšenec z Očovej.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.