Karty sú v prezidentských voľbách rozdané

prišiel ten, na ktorého všetci čakali. Najsilnejšia koaličná strana Smer po mesiacoch otáľania a neúspešného presviedčania Miroslava Lajčáka konečne našla kandidáta, ktorý v jej mene zabojuje o Prezidentský palác. Je ním Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu.

Šefčovič však svoju prezidentskú kampaň nezačal veľmi šťastne. Tlačová konferencia, na ktorej predstavil svoju kandidatúru, mala dokonalý scenár. Šefčovič začal dlhým príhovorom, spomenul aj svoju manželku, nacvičeným pohybom jej odovzdal kvety, dal bozk na líce a pokračoval. Potom prišli na rad otázky novinárov. Všetci čakali na otázku, či by vymenoval Roberta Fica za predsedu Ústavného súdu. Napočudovanie neprišla. Celé to vyzeralo tak, že Šefčovičova hovorkyňa bola dohodnutá s niektorými novinármi, ktorí vopred poslali pripravené nekritické otázky. Ostatní priestor nedostali, tlačovku náhle ukončili a Šefčovič odišiel z miestnosti s kyslým úsmevom na perách.

Najvyššie postavený Slovák v európskych štruktúrach sa na prvý pohľad môže zdať ako známy a predvídateľný človek. Nie je to celkom tak. A nesúvisí to len s tým, že má nízku rozpoznateľnosť medzi voličmi Smeru. Napriek tomu, že posledných desať rokov pôsobil ako eurokomisár a podpredseda komisie, na Slovensku o ňom veľa počuť nebolo. Jeho hlavnou náplňou práce bola totiž myšlienka energetickej únie. Téma, ktorá drvivú väčšinu Slovákov nezaujíma a do veľkej miery ani nerozumejú, o čo v nej ide. No ak sa aj pozrieme bližšie na Šefčovičovo pôsobenie, zistíme, že to nebola žiadna sláva.

veľa slov, málo činov

Ako podpredseda Komisie pre energetickú úniu mal Maroš Šefčovič na starosti pomerne širokú agendu, napríklad aj v energetickej efektívnosti či obnoviteľných zdrojoch. Primárne sa však venoval energetickej únii. Aby sme pochopili, čo môžeme od Šefčoviča ako od potenciálneho prezidenta čakať, musíme sa najprv pozrieť na jeho pôsobenie v Európskej komisii. 

Čo vlastne je energetická únia, ktorej sa Šefčovič venoval najviac? Jej myšlienka spočívala v tom, že plyn, ropa a elektrina budú plynúť cez všetky štáty Európskej únie bez nejakej administratívnej záťaže alebo obchádzok. Vybuduje sa rozsiahla energetická sieť, ktorá bude menej závislá od Ruskej federácie. Navyše štáty Únie mali na tom ušetriť a zároveň si v prípade energetickej núdze pomáhať. Prispieť mala aj k znižovaniu emisií. Zjednodušene povedané, hlavným propagátorom tejto myšlienky bol práve Maroš Šefčovič. A nielen to, na starosti mal aj celú jej implementáciu. 

Od podpredsedu Európskej komisie pre energetickú úniu by sa očakávalo, že svoj mandát bude presadzovať za každú cenu. Aj keby ho to malo stáť miesto a 20-tisícový plat. Napriek tomu sa Šefčovič, keď mal „buchnúť do stola“ a pokúsiť sa dosiahnuť svoje, radšej stiahol. Vidieť to najmä pri výstavbe plynovodu Nordstream 2, ktorý má byť alternatívnou trasou dovozu plynu z Ruska do Európy. Po jeho dokončení sa výrazne obmedzí preprava cez Ukrajinu a tým pádom aj Slovensko, ktoré príde o značné zisky ako tranzitná krajina. Plyn pôjde vo vyššej miere z Ruska priamo do Nemecka. Nordstream 2 je tak v rozpore s princípmi energetickej únie, ktorá sa zakladá aj na diverzifikácii dodávateľov plynu či ropy. Šefčovič svojím typickým diplomatickým jazykom naznačil, že si to majú investori projektu rozmyslieť, no zásadnejšie vyhlásenie alebo silnejší odkaz nepriniesol. Možno aj preto, lebo Nemecko plynovod nepriamo podporuje a v Európskej únii má veľmi silné slovo. Zásadnejší postoj nevyjadril Šefčovič možno aj preto, lebo funkcia eurokomisára je dočasná, onedlho mu skončí mandát a chystá sa na ďalšie miesto. Nakoniec, v septembri chcel byť nominantom frakcie európskych socialistov na predsedu Európskej komisie. Zdroj .týždňa blízky Šefčovičovi v tejto súvislosti hovorí, že v tom čase bol vraj rád, že podporu pre neho zháňal premiér Pellegrini, a nie predseda Smeru Fico, lebo ten má v Európe zlé meno. Nakoniec Šefčovič kandidatúru stiahol a podporil prvého podpredsedu komisie – Holanďana Fransa Timmermansa. Postoj k projektu Nordstream 2 i spôsob, akým Maroš Šefčovič „zabojoval“ o funkciu šéfa Európskej komisie, nenaznačuje o jeho charaktere nič pozitívne. Zo spomínaných prejavov cítiť skôr oportunizmus, servilnosť, ochotu prispôsobiť sa vzniknutej situácii bez toho, aby prevážila zásadovosť či hodnotový postoj. Pre prezidenta krajiny to nie je dobré vysvedčenie.