Čo odznelo na námestiach rok od vraždy Jána a Martiny? Kto sú ľudia protestov? Ako dianie po vražde vníma advokát, organizátor zhromaždení, líder farmárov a talianska novinárka? Ako sa farmári ocitli na kolenách? A čo prezrádza pohľad do hlavy vraha?
Kto umožnil vraždu novinára a jeho snúbenice? Čo sme sa doteraz dozvedeli z vyšetrovania? Čo už vieme o štáte, v ktorom žijeme? Ako vrátiť zdeformované Slovensko späť občanom? Odpovedajú talianska novinárka Maria Grazia Mazzola, Juraj Šeliga, farmár Patrik Magdoško a advokát Roman Kvasnica.
Maria Grazia Mazzola: Nijaký predstaviteľ tohto štátu doteraz neposkytol vysvetlenie toho, čo sa stalo. Považujem za vážnu vec, že bol sledovaný a fotografovaný excelentný novinár. Úžasný novinár, ktorý odhaľoval prepojenia s mafiánmi a prepojenia s podnikateľmi z takzvaných mafiánskych zoznamov. Ako je možné, že tí, ktorí sa mu vyhrážali, a tí, ktorí boli na mafiánskych zoznamoch, neboli nikdy vyšetrovaní? Ako je možné, že namiesto toho bol vyšetrovaný novinár?
Mazzola: Je to otázka pravdy a transparentnosti, o ktorú mali záujem novinári, no nevidím ju na strane polície a vyšetrovateľov. Špehovanie novinára, ktorý pracoval pre občiansku spoločnosť, je vážna vec. Celkovo mi na Slovensku chýba transparentnosť a občianska spoločnosť, ktorá by tu bola prítomná. Ak malo vražedné komando aj iné ciele, než bol Kuciak, aký je dôvod na to, že sa oddelí časť spisu, vyberie sa z vyšetrovania a pridelí sa orgánom, ktoré podliehajú vláde? Rola novinárov je strážiť transparentnosť, informovať a strážiť občiansku spoločnosť na Slovensku. Momentálna si nie som istá, či to vyšetrovanie povedie správnym smerom.
Mazzola: Áno, v Európe už bola zavraždená Daphne Karoline Galicia, maltská investigatívna novinárka, a tu bol zavraždený Ján Kuciak. To sú dve špičky investigatívneho novinárstva v Európe. Musíme myslieť viac v intenciách Malty, Talianska, Slovenska. Žijeme v Európe, máme tu jeden spoločný priestor a jednu Európsku úniu. Oni boli zavraždení preto, lebo sa snažili priniesť informácie o tom, ako prebieha v Európe pranie špinavých peňazí. Všetci máme právo vedieť pravdu a poznať skutočných objednávateľov týchto vrážd, pretože investigatívna žurnalistika v Európe bola odsúdená na smrť.
Mazzola: Ide o pranie špinavých peňazí, nemýľme sa. Ide stále iba o peniaze. Tieto peniaze sa čistia, perú a točia sa, a všetci sme ohrození, keď sú ohrození novinári. Celá spoločnosť.
BORIS NÉMETH21. február 2019 Bratislava: Laura Fedorová má 16 rokov, je z Trnavy a študuje na Športovom gymnáziu Jozefa Herdu. „Fico reprezentoval dlhé roky Slovensko spôsobom, akým by nemal. Len sa na nás vyškiera a nestihol ho žiadny trest. Mal by ísť preč!“ Učastníkov protestného zhromaždenia sme fotili na Námestí SNP a farmárov na Tyršovom nábreží.
Mazzola: Samozrejme, musím sa o to zaujímať. Je to moja povinnosť informovať aj o týchto veciach. Vidím tu analógiu so Sicíliou, kde operovala takzvaná mafia lúk a pasienkov. Oni sa tiež pokúšali dostať k eurofondom. Robili to tak, že sa pokúsili získať pôdu malých roľníkov a chceli im zabrániť, aby sa dostali k finančným prostriedkom EÚ. Malí roľníci však na ne majú právo, pre nich sú tie eurofondy určené.
Dosiahli sme spravodlivosť a mnohým z nich sme majetky zobrali a vrátili ich oprávneným vlastníkom. Treba povedať, že tu sú malí farmári, ktorí sa nevedia dostať na svoje polia, k svojim peniazom. Aj oni potrebujú pravdu a spravodlivosť, pretože sú napádaní a zastrašovaní. Je správne, že sú na rovnakej strane ako Ján a Martina. Aj oni boli ľudia, ktorých sledovali a vyhrážali sa im. Štát tu musí zasiahnuť, a musí sa postarať o to, aby boli ich záujmy chránené.
Mazzola: Videla som tu fotografiu farmára, ktorý bol podrezaný na svojom pozemku. Bol to človek, ktorý robil len svoju prácu. Potrebujete tu mať, rovnako ako my v Taliansku, silných vyšetrovateľov. Občianska spoločnosť sa musí tiež postaviť na stranu malých farmárov. Klany, ktoré im berú pôdu a práva, to sú tí, ktorí potom rozšíria svoju pôsobnosť na všetko. Celá spoločnosť tak nebude v poriadku.
Juraj Šeliga: Má pravdu. Je zvláštne, že bol vyšetrovací tím rozdelený. Prečo časť agendy prechádza pod policajnú inšpekciu, prečo to musela riešiť ministerka vnútra Denisa Saková? No nie celkom súhlasím s tým, že tu chýba občianska spoločnosť. Posledný rok ukázal, že tu je. Stotožňujem sa s tým, že apel na tlak a potrebu stále sledovať, čo sa deje, ostáva.
Juraj Šeliga: Mám obavu, aby sa nestalo, že ľudia stratia nervy.
Šeliga: O tejto otázke sa rozprávame často. Sami v sebe reflektujeme, že je to rok, ktorý nám zmenil životy. Ten môj sa prevrátil naruby. Predtým som bol neznámy právnik, ktorý sem-tam niečo napísal do denníka SME. Kolegyňa si dokončovala doktorát, ja tiež, Karolína bola pred maturitou. A zrazu sme sa stretli na jednom byte a pýtali sa jeden druhého, čo ideme robiť. Naučilo nás to, že ak sme schopní a ochotní prekonať rozdiely a potlačiť svoje egá, dajú sa dokázať veľké veci. To neplatilo len v bratislavskom tíme, ale na celom Slovensku a aj medzi ľuďmi, ktorí prišli na námestia. Vytvorilo sa medzi nami dobré spoločenstvo. A naučil som sa, že sa netreba vzdávať.
Šeliga: Najprv som sa z toho smial, no neskôr som bol nahnevaný, pretože proti tomu sa nedá brániť. Keď nás predvolala NAKA, uvažovali sme, že im ukážeme svoje bankové účty. Potom nás však zastavilo to, že ide o brutálny zásah do súkromia a ukazuje to, aké máš zvyky. Kde nakupuješ, kde tankuješ, kde piješ kávu. Časť ľudí tomu výmyslu nakoniec uverila, no väčšina sa tomu smeje. Moja mama z toho nebola nadšená. Aj jej sa ženy v robote pýtali, či sme zateplili dom za Sorosove peniaze. Minule vtipkovala, že nemôžeme prerábať zadný stav, lebo celá dedina povie, že nám to zaplatil Soros.
Šeliga: Samozrejme, mám strach. Napríklad, keď som videl kľačať farmárov na ceste pri Moste SNP. Hovoril som si, že to naozaj nemohol urobiť ten Pellegrini nejaký ústupok? Prijať uznesenie, vyčleniť nejaké peniaze, aby sa začalo sceľovanie pôdy. To je predsa dobré pre všetkých, nielen pre farmárov. Musel byť taký arogantný, že sa postavil vedľa Matečnej a vysmieval sa im? Mám obavu, aby sa nestalo, že ľudia stratia nervy, a za inšpiráciu si vezmú žlté vesty z Paríža. Hranica sa posúva. Vidím to aj na slovníku, ktorý dnes používajú politici. To nie je len expremiér Fico, ale aj Igor Matovič, poslanec Blaha a ďalší, ktorí vulgarizujú politickú scénu.
BORIS NÉMETH21. február 2019 Bratislava: Miroslav Dravecký má 41 rokov, je zo Spišského Zamaguria, no už dlhé roky žije v Bratislave. „Som naštvaný, každý týždeň vyjde na povrch nejaká kauza. A vrchnosť sa tvári, že sa nič nestalo. Akoby sa to nikdy nemalo skončiť… Som smutný z opozície, že nie je taká silná, aby mohla vládnuť bez bláznov.“
Šeliga: Nie veľmi, no môžem povedať svoj zážitok s priateľom Andrejom. Bývam v Bratislave a keď sme začali organizovať zhromaždenia, prišiel ku mne spať Andrej, aby som nebol sám. Zasadala vtedy bezpečnostná rada štátu a všeličo iné. Andrej večer podoprel stoličkami vchodové dvere, aby sa dovnútra nemohol nik dostať. Teraz sa na tom strašne smejeme, pretože to bolo bizarné. Vravel som mu, že keby aj prišlo nejaké komando, tak tie stoličky sú zbytočné. Odpovedal, že sa na ten hrmot aspoň zobudíme a budeme vedieť, do čoho ideme. Mal som teda obavy, ale žeby som kráčal po ulici a bál sa, tak to nie.
Šeliga: Nie, pretože sme vedeli, že to nerobíme pre čísla. Potešil ma napríklad protest, ktorý bol najmenší. Bol to pochod pred Národnú radu, ktorý sme robili v septembri po pol roku vlády Petra Pellegriniho. Vtedy som sa obával, či hore tým kopcom nepôjdeme iba piati. Keď som videl, že prišlo asi päť- alebo šesťtisíc ľudí, pochopil som, že sa nestal nijaký veľký škandál. Ľudia nás v tom nenechali a bolo to hrozne silné.
Šeliga: Sú tu veľmi dobrí ľudia, ktorí pochopili, že si musia svoju krajinu vziať späť. Robia všetko pre to, aby sa to udialo slušne a kultúrne. Je tu však aj druhá strana, ktorá sa chce za každú cenu udržať pri moci. Slováci však za ten rok ukázali, že si nenechajú skákať po hlave. Krajina je plná nádeje, nech to aj niekomu znie klišéovito.
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
