Ešte nie je vyhraté

 Čo by mala teraz spraviť Čaputová?

Zuzana Čaputová nastúpila do kampane v prajných časoch – krajina s vládou bez líderšipu je tehotná zmenou a ona je nová sympatická tvár pre ľudí mimo politickej bubliny. V reči stručnosť a vecnosť advokátky, nijaké emócie nazvyš, ktoré by mohli nahrať na smeč neprajníkom volajúcim po zástere a vareche. Práve tie zvyškové emócie už zamávali kandidátkami pred ňou. Nenesie nijaký priťažký batoh z politických avantúr, v PS nepatrila medzi prvú mediálnu líniu. A má nevinný a trochu nervózny úsmev, vďaka ktorému prežila debaty s tým, že si ten rýchlo získaný dobrý dojem u voličov nepokazila. Skrátka, človečina. A iste, je tu ešte Robert Mistrík a jeho predčasné gesto, ktoré z neho urobilo „kingmakera“ volebnej noci.

Za kingmakerov sa budú pasovať mnohí. Napríklad Progresívne Slovensko, ktoré je domovským prístavom Zuzany Čaputovej a cíti, že by na tejto víťaznej vlne mohlo dosurfovať do parlamentných volieb. Zrejme aj prezident Kiska, ktorý za Čaputovú boxoval s Marošom Šefčovičom a vedením Smeru vo svojom ringu. Čaputová môže výborný náskok z prvého kola premeniť na mobilizáciu krajiny za zmenu tým, že od progresívcov s hlasným „ďakujem“ odíde a zahrá štátnické gesto, hodné  zrelej prezidentky. Vezme tak Šefčovičovi nosnú tému, na ktorej si v posledných dňoch pred sobotou vystaval svoj naratív – spájanie a zmierovanie. Nuž a môže odbúrať obavu z toho, že jej víťazstvom opití voliči zabudnú o dva týždne svoju vychádzku do volebnej miestnosti zopakovať. 

Predtým zažijeme drsné druhé kolo kampane. Šefčovič vie, že Smeru vďačí za všetko, i keby teraz najradšej utiekol do paralelného vesmíru. Bude sa musieť líškať voličom Harabina a Kotlebu, ktorí ako Pavlovov pes pustia slinu pri národných a kresťanských témach, no ako dlhoročný bruselský seladón nájde pri voličoch na trestnej výprave proti systému hluché uši, slepé oči a lenivé nohy. Nepomôže vôňa nedeľných rezňov ani hlavy plné strieborných vlasov či blízkosť manželky stojacej verne po boku. Tretie strany, ktoré sa v závetrí Šefčoviča vyroja ako rozzúrené osy, začnú bodať. Nijaká téma nebude tabu. Smer bude mať plné ústa zmieru, no nezastaví sa, kým nerozparceluje Slovensko na tých dobrých zabudnutých a ponížených, a tých druhých, dravých, drzých a nebezpečných. Zďaleka nie je vyhraté.

michal Novota, spolupracovník .týždňa a expert na politický marketing

Dokonalá búrka

Kampaň Zuzany Čaputovej bola od začiatku až doteraz postavená na veľmi silnej emócii. Myslím si, že to bola perfektná búrka, do ktorej Zuzana doslova vletela. Po protestoch Za slušné Slovensko to bol prvý moment nádeje, keď veľká časť ľudí volala po predčasných voľbách. Teraz sa títo ľudia k voľbám skutočne aj dostali. Doteraz celú tú krízu riešili iba politici. A my ostatní sme sa na to museli len bezmocne pozerať. Tieto voľby sú prvé referendum o tom, čo si myslíme my, bežní občania, o celom minulom roku.

Druhým faktorom – a to hovorím najmä preto, lebo sama som človekom, ktorý sa dlhodobo zaoberal témou korupcie v politike, ktorá vtedy ešte nebola taká vypuklá a verbalizovaná – bolo to, že Zuzana bola v kampani nesmierne autentická, a stala sa tak reprezentantkou tak svojím povolaním, ako aj trajektóriou svojich postojov. Ľudia tejto jej autenticite uverili. No uverili takisto tomu, že túto víziu môže naozaj priniesť do reality.