Koho voliť v druhom kole?

pán Bezák, na istý čas ste vypadli z verejného života. V posledných mesiacoch ste sa však postavili za prezidentskú kandidátku a je vás vo verejnej sfére počuť viac. Znamená to, že sa máte lepšie? 

Dnes som sa ráno zobudil a povedal som si: Bože, zase budem musieť niečo rozprávať. Cítim sa teda asi takto. Niekedy však prídu otázky, na ktoré nemôžem neodpovedať a aj to je dôvod, prečo som tu. Doba, ktorú prežívame, je dosť vážna. 

niektorí však tvrdia, že ste sa za Zuzanu Čaputovú postavili preto, aby ste ukázali vzdor voči katolíckej cirkevnej hierarchii, ktorá sa k vám nezachovala pekne. Je to tak?

Nie, vzdor necítim. Už ubehlo sedem rokov, odkedy nie som biskupom v Trnave a nebolo by udržateľné, keby som v sebe taký dlhý čas dusil nejakú emóciu. Ubehlo však desať rokov, odkedy som sa stal biskupom, a aj keby som ním zostal, cítil by som potrebu vyjadriť sa k voľbám. Aj keď možno iným spôsobom. Keďže dnes som učiteľom, môžem hovoriť slobodnejšie. Aj to mi dáva možnosť, aby som bol viditeľnejší, ale priznám sa, nemám z toho až takú radosť.

nemáte radosť z toho, že ste viditeľný? 

Áno. Zdá sa mi, že ku mne prichádzajú otázky na môj názor, ja sám sa do nich netlačím. Voľba nového prezidenta je fakt, ktorý sa bytostne dotýka aj mňa. Keď prišla od mojich priateľov a blízkych ponuka na vyjadrenie, sám som sa pýtal, či tí zhora nechcú, aby som sa vyjadril, keďže som sa stal známym. Ale ja sám som sa o to neusiloval. 

michal, roky sa angažuješ v práci s mládežou. Prečo ti napadlo zrazu kandidovať do europarlamentu na kandidátke KDH? 

Moja manželka mi túto otázku mnohokrát položila. Odpovedám jej, že kvôli budúcnosti našej krajiny, našich dvoch detí. Kresťanská politika je dnes vo veľkej kríze, ako aj celé Slovensko. Počujem teda to neustále volanie: Kedy, ak nie teraz? Kto, ak nie ty? Doteraz som hovoril našim mladým priateľom, aby boli aktívni. A ako hovorí otec arcibiskup, aj aj som pocítil volanie. Chcel by som krajinu posunúť v duchu toho, čo ma naučili. 

máme tu dvoch ľudí, ktorí sa rozhodli, že dnes je správny čas vyjadrovať sa k verejnému dianiu. Jeden z nich tvrdí, že v druhom kole prezidentských volieb voliť nebude. Róbert Bezák jednoznačne stojí za Zuzanou Čaputovou. Michal Považan, prečo nepôjdeš voliť? 

Nepodporujem ani Maroša Šefčoviča. Prezident je pre mňa dôležitým symbolom krajiny. Niekto, ku komu mnohí ľudia vzhliadajú. Dodnes sme nemali šťastie na dobrých prezidentov. Nebol taký v mojich očiach ani Andrej Kiska.

prečo?

Bol veľkou nádejou, ale nakoniec sme nevideli výkon jeho funkcie. 

vystúpil predsa so silnými prejavmi počas protestov v minulom roku, keď žiadal rekonštrukciu vlády, alebo predčasné voľby. Nestačilo to? 

Nestačilo. Prezidentom je človek päť rokov, nie niekoľko týždňov.

čo si čakal? Že bude mať výraznejšie vízie a nápady?

Áno. Čakal som muža hodnôt, vzor, za ktorým sa budeme môcť zaradiť. Čakal som niekoho, kto prekoná tú „blbú náladu“. Každých päť rokov volíme len menšie zlo. Stále len samé kompromisy. Nemyslím si, že potrebujeme viac kompromisov. Potrebujeme sa postaviť za tých najlepších kandidátov a zmeniť etós tejto krajiny. 

prečo sú Zuzana Čaputová alebo Maroš Šefčovič len menšie zlo? 

Paradoxne, na jednej strane sú neporovnateľní a na druhej strane veľmi podobní. Pre mňa nereprezentujú hodnoty, ktorým verím. Nereprezentujú hodnoty, ktoré symbolizujú túto krajinu. 

aké sú to hodnoty? 

Kresťanské a konzervatívne hodnoty, postavené na súdržnosti rodiny, na pozitívnom vlastenectve a službe iným. Mne nestačí hovoriť iba o korupcii, potrebujeme urobiť omnoho viac. Potrebujeme ísť hlbšie do našich sŕdc. A to by mal adresovať prezident. 

„Mne nestačí hovoriť iba o korupcii, potrebujeme ísť hlbšie do našich sŕdc.“

ako občiansky postoj si si teda zvolil nevoliť menšie zlo. Čo ste si zvolili vy, pán Bezák? 

Ponúkate zaujímavý princíp – aby sme nešli voliť. Ak by sme vás brali ako arbitra, znamenalo by to, že nikto z nás nesmie ísť voliť. To si neviem v demokracii predstaviť. Problém nestojí tak, ako ho posúvate. Zažil som dobu, keď sa muselo ísť voliť, inak hrozila strata zamestnania. Vám nehrozí nič. Ja som bol voliť a volil som komunistov, čo je omnoho horšie ako dnešní kandidáti. Ak by bola monarchia, netrápil by som sa touto otázkou a hovoril rovnako ako vy. Ja mám životnú skúsenosť, ktorú vy nemáte. 

čiže musíme ísť voliť? 

Áno. Vždy je to otázka o menšom zle. Neviem, či existuje dokonalý kandidát, veď to by musel byť Ježiš Kristus. Nikoho iného si neviem predstaviť. Ani apoštoli neboli dokonalí – aj Peter Ježiša zradil a Pavol naháňal kresťanov. Nerozumiem kritériám, ktoré nastavujete. Nie je to môj liberalizmus, ale moja životná skúsenosť. 

Pamätám si, že keď som predtým chodieval povinne voliť, hovoril som si: Čo sa zmení, ak ja nepôjdem? Má to zmysel, keď budem mať len problémy? Nebol som žiadny hrdina. Ale pri každých voľbách som dúfal, že raz to bude lepšie. Stalo sa. Pre mňa teda nikdy nestojí otázka tak, či mám, či nemám ísť voliť. Aj Gašparoviča som volil voči Mečiarovi, aj Kisku voči Ficovi. Voľby sú tak postavené aj dnes. 

Voľba prezidenta nie je o živote a smrti. Prezident je len jeden z nás, s ktorým nemusím vo všetkom súhlasiť, ale z celej ponuky je to kandidát, s ktorým súhlasím najviac. 

v jednom rozhovore ste povedali, že v morálno-etických otázkach nesúhlasíte so Zuzanou Čaputovou. Nerozmýšľali ste niekedy nad tým, že jej postoje sú až tak zásadne odlišné, aby ste ju verejne nepodporili? 

Nešťastné je, že sa hovorí len o týchto postojoch. Opýtal by som sa jej, či dovolí chodiť svojim dcéram z diskotéky domov až ráno. Vytvoril sa obraz Čaputovej ako liberálky. Mne sa skôr zdá, že je obrazom toho, čo je v dnešnej dobe realita. Indikuje to, že dnes žijeme v spoločnosti, v ktorej zákony povoľujú interrupciu. Nehovorí, že je to skvelé a že to plánuje uvoľniť. Sama povedala, že nikdy na interrupcii nebola. To si nikto nevšimol? 

Aj cirkev dnes zásadne rieši otázky homosexuality u kňazov. Musí byť Zuzana Čaputová viac ako celá naša cirkev? Cirkev by mala byť nositeľkou morality a vidíme, ako sa sama so sebou trápi. Asi aj celý svet sa so sebou trápi. Svet je dnes taký, aký je a musím sa s tým nejakým spôsobom vyrovnať. Ako kňaz som sa stretával s homosexuálmi, aj so ženami, ktoré podstúpili interrupciu. Mal som ich vyhodiť s tým, že toto už pre nich nie je miesto? Videl som, že ich to trápi. Nikto touto cestou nekráča preto, že ich potešuje. Aj homosexuál volá do spoločnosti, aby mu nejako pomohla a to aspoň na legislatívnej úrovni.