práve ste boli na Ukrajine. Čo ste tam robili?
Prednášal som o poruchách dýchania počas spánku, o ich liečbe pomocou nových ventilačných metód, ktoré sa u nás aplikujú, a oni o nich ešte nevedia. Všeobecne ešte nemajú zavedený systém spánkovej medicíny, nemajú spánkové laboratória, len jedno v Kyjeve. To je na takú veľkú krajinu veľmi málo. Sú tam, kde sme boli my pred 25 rokmi, keď k nám prvýkrát prišli ľudia z Belgicka z Antwerp.
tak sa vráťme v čase aj my. Ako ste sa k spánkovej medicíne dostali vy?
Po skončení lekárskej fakulty som nastúpil ako doktorand na patofyziológiu k profesorovi Tomorimu. Venoval som sa štúdiu regulácie dýchania a skúmal možnosti prerušenia zástav dýchania počas experimentov na mačkách. Ukázalo sa, že existujú reflexy, ktoré môžu obnoviť dýchanie, o čom sa predtým nevedelo. Naše výsledky sme publikovali v angličtine v renomovaných časopisoch. O našej práci sa dozvedel profesor Walter St. John z Darthmouth Medical School, Lebanon, NH USA a ponúkol nám možnosť pracovať na spoločných experimentoch. Tak som sa dostal prvýkrát na študijný pobyt do USA.
ako tie mačky súviseli so spánkom?
Keď som tam prednášal o svojej výskumnej práci, spýtali sa ma, či som videl ich spánkové laboratórium. Keďže to má súvis s poruchami dýchania počas spánku a to, čo platí u mačiek, môže aj u človeka. Tak sa stalo, že som mal možnosť navštíviť tretie najstaršie spánkové laboratórium v USA a vidieť, ako funguje. Povedali sme si, že toto je niečo, čo by sme potrebovali mať aj na Slovensku.
čo konkrétne?
Potrebovali sme polysomnograf, to je základný prístroj na monitorovanie a meranie kvality spánku a porúch životných funkcií počas spánku. Je založený na počítačoch – umožňuje až desať hodín kontinuálne sledovať fyziologické funkcie človeka počas spánku. To zahŕňa EEG, EKG, myografiu, množstvo kyslíka v krvi a ďalšie. Cena takého prístroja bola vtedy dva milióny korún. Naša fakulta na to peniaze nemala, ale pomocou kontaktov v západnej Európe sme našli ľudí, ktorí sa za nás zaručili. Vďaka nim nám požičali prvý polysomnograf. Tak sme mohli začať diagnostikovať prvých pacientov.
na škole ste inak nemali žiadne prekážky?
Chceli nás vyhodiť z fakulty. Veď každý chrápe, čo tu s takou hlúposťou chcete? Boli múdrejší ako Američania a Belgičania, ktorí už vtom čase mali desať rokov fungujúce spánkové laboratóriá. Nakoniec nás nevyhodili a ja som úspešne obhájil dizertačnú prácu. Mali sme šťastie, že už vtedy bolo možné podávať projekty TEMPUS a náš projekt získal 10 miliónov korún v Ecu z EÚ. Z týchto peňazí sme mohli kúpiť prístroje nielen pre seba do Košíc, ale aj pre Bratislavu a Martin. Ako výsledok projektu vznikla učebnica Základy spánkovej medicíny – poruchy životných funkcií počas spánku. Bola to vôbec prvá kniha o spánkovej medicíne, ktorá vznikla vo východnej Európe.
dovtedy nikto spánok neskúmal?
Samozrejme, skúmal, ale na klasických EEG prístrojoch, ktoré chrlili papier, to mohlo byť aj 20 metrov dlhý kus papiera, a nie každý má takú dlhú chodbu. (Smiech.) V Prahe takú mali a štvornožky chodili po papieri a analyzovali záznam. My sme hneď od začali vyhodnocovali záznamy na počítačoch, tak ako sme sa to naučili v USA a potom v Belgicku.
venovali ste sa hneď aj poruchám zaspávania?
To prišlo postupne. Lebo u mačky nie je problém so spánkom, nesťažovala sa žiadna, že by mala problém so zaspávaním. Ale problém nastal, keď nemala dostatok kyslíka. Respiračný systém si s tým nevedel poradiť, až nastala zastáva dýchania. Neznamenalo to, že hneď zdochla, ale regulačné centrum prestalo posielať impulzy do dýchacích svalov. Načo dýchať, veď aj tak kyslík nepríde. Toto sa deje veľmi podobne aj u človeka, ktorý chrápe. Vtedy, keď mu zapadne koreň jazyka a začne sa dusiť. Počas spánku, ak nedýcha dlhší dčas, organizmus musí zistiť, že nemá dostatok kyslíka. Vie to vďaka chemoreceptorom, a to mu chvíľu trvá. Potom sa spustí poplachová reakcia a celý organizmus sa musí zobudiť, pretože ide o život ohrozujúcu situáciu. Až potom sa uvoľnia dýchacie cesty a začne dýchať. Typické je lapanie po vzduchu, ako keď sa plavec po dlhšom čase vynorí z vody.
ako sa to rieši?
Profesor Colllins Sullivan z Austrálie zo Sydney prišiel s metódou neinvazívnej ventilácie pozitívnym tlakom vzduchu pomocou prístrojov CPAP – teda maska, hadica a prístroj, ktorý vháňa pozitívny tlak do dýchacích ciest a tým ich udržuje otvorené. Táto liečebná metóda sa postupne od roku 1980 rozšírila do celého sveta. Dnes je aj u nás plne hradená zdravotnou poisťovňou. Prístroj predpisujeme ako štandardnú zdravotnú pomôcku pre liečbu obštrukčného spánkového apnoe. Sú aj iné metódy, operačné, ale tie niekedy môžu urobiť viac škody ako osohu. Nás každodenný chlebík je rozhodovanie, či dať prístroj alebo odporučiť operáciu.
vy ste však vyvinuli aj vlastnú metódu.
U mačiek sme postupne prišli na to, že elektrickou stimuláciou horných dýchacích ciest dokážeme vyvolať prudký nádych, ktorý preruší obštrukciu. Mačka začala dýchať sama, aj keď mala možnosť dýchať iba čistý dusík. Reflex bol taký silný, že dokázal prerušiť brzdiace mechanizmy a opakovane resuscitovať mačku z klinickej smrti. Pomysleli sme si, že keď to funguje na mačkách, mohlo by to fungovať aj u človeka, Ale nikto nevedel ako. Kvôli zamedzeniu chrápania si nikto nenechá rozrezať krk, aby mu tam umiestnili stimulačnú elektródu. Hľadali sme iné riešenie.
TED SPAGNA/SCIENCE SOURCE/PROFIMEDIA
aké?
Máme patent na elektrickú aurikulárnu stimuláciu, teda podnecujeme dýchacie centrum pomocou elektródy umiestnenej do ucha v podobe zátky. Elektróda stimuluje bod, z ktorého sa podráždenie prenáša do respiračného centra a človek sa, podobne ako tá mačka, nadýchne. Máme pacienta, ktorý náš prístroj používa doma už viac ako štyri roky. Predtým používal masku, ale toto mu vyhovuje viac. Naša metóda je absolútne tichá. A nebol jediný, kto prejavil záujem si ju vyskúšať.
toto je teda prototyp?
Ukázali sme, že to funguje, teraz riešime, aby to bolo čo najkomfortnejšie a mohli sme s ním konkurovať aj tej maske. Prednášal som napríklad v Kuvajte, kde muži mávajú štyri ženy a veľmi si zakladajú na svojej mužnosti. Radšej si dajú operovať krk, len aby nemuseli mať na tvári dýchaciu masku. Nenápadné zariadenie v uchu je pre nich elegantnejšie a akceptovateľnejšie riešenie.
je o to záujem aj inde?
Keď sme našu metódu odprezentovali na Európskom respiračnom kongrese v Mníchove v roku 2008, časopis The Lancet (čo je taký mercedes medzi vedeckými časopismi v oblasti medicíny) publikoval článok o nás a o našej metóde. Napísal, že nami prezentovaná metóda patrí medzi najpozoruhodnejšie práce na kongrese. To sa z východnej Európy hocikomu nepodarí.
v zahraničí ste rešpektovaní vedci. Čo doma?
Máme samostatnú odbornú spoločnosť, Slovenskú spoločnosť spánkovej medicíny (SSSM), ktorá patrí pod Slovenskú lekársku spoločnosť, ale ešte nemáme systém špecializačného štúdia. V USA je spánková medicína od roku 2005 samostatná špecializácia. V Maďarsku sú trochu ďalej, tam to majú ako subšpecializáciu. U nás je to zatiaľ certifikovaná zdravotnícka činnosť, to je nižší stupeň ako špecializácia, ale môžu ju robiť iba lekári. Teraz sa snažíme, aby sa somnológia stala aj u nás subšpecializáciou ako v Maďarsku. To znamená, že ak má lekár špecializáciu v internej medicíne, pľúcnom, neurológii či pediatrii, aby si mohol urobiť nadstavbu a získal diplom. Dôležité je, aby ho ako somnológa, ktorý je oprávnený diagnostikovať a liečiť pacientov, uznávali zdravotné poisťovne. Ako povinne voliteľný predmet si základy spánkovej medicíny môžu vybrať študenti našej lekárskej fakulty od roku 1995. Keď sme začínali, boli sme jedni z prvých na svete, ktorí spánkovú medicínu implementovali do kurikula na lekárskych fakultách. V tom nás všetci len dobiehajú.
čo všetko vlastne spánková medicína v sebe združuje?
Polysomnografia vychádza zo značnej miery z elektrofyziologických parametov, to je to pôvodné EEG, k tomu sa pridružujú ďalšie merania ako myografia, aby sme vedeli rozlíšiť štádiá spánku. Potom sú respiračné parametre, ktorým sa neurológovia bežne nevenujú, lebo to patrí pod pľúcne alebo intenzívnu medicínu. EKG patrí pod kardiológiu, saturácia krvi kyslíkom pod respirológiu, intenzívnu medicínu, čiastočne aj hematológiu. Viacero odborností je potrebných na to, aby niekto mohol obsluhovať polysomnograf. Ide o multidisciplinárnu disciplínu. Preto musí byť somnológia samostatný odbor ako v USA. Je to potrebné, aby sa špecialisti mohli venovať komplexne poruchám spánku a životných funkcií počas spánku. Do somnológie patrí aj nespavosť, prílišná spavosť, nepokojné nohy, psychiatrické poruchy v súvislosti s nedostatkom spánku, ale aj poruchy dýchania, ktoré nepatria priamo pod pľúcne, pretože to nie je astma ani tuberkulóza.
ako sú na tom Slováci s poruchami spánku?
Nevyčleňujeme sa zo stredoeurópskeho priestoru, platí zhruba, že 5 až 8 percent mužov po štyridsiatke má problémy s chrápaním a poruchami dýchania počas spánku. Až 70 percent mužov po štyridsiatke chrápe, ale nie každé chrápanie je nutné liečiť. Spánkové apnoe predstavuje závažný zdravotný problém. Takýto človek, ktorý sa dusí, sa nevyspí. Musí sa zobudiť aj 300-krát za noc. Máme pacientov, ktorí predtým havarovali, pretože zaspali za volantom.
ako sa k spánkovej medicíne stavajú všeobecní lekári?
Možno tí starší o tom nemali informácie, ale odkedy sme to dali do kurikula, tak mladší lekári už chápu, že aj imunológia, aj protinádorová ochrana, funkcia hormónov, poruchy srdcového rytmu závisia od kvality spánku. Všeobecní lekári už vedia, kedy majú pacienta poslať do Spánkového laboratória. Problémom je skôr nerešpektovanie odborných spoločností zo strany ministerstva zdravotníctva. Kým je každému jasné, kto je kardiológ, to, kto je somnológ, ešte donedávna nevedel nikto povedať. Úradníci si mysleli, že je to pľúcny lekár. Ale kde na ktorom pľúcnom sa učia vyhodnocovať EEG?
ako sa potom k spánkovej medicíne stavajú poisťovne?
Vo vzťahu k VSŽP máme jeden veľký problém. Ide o katalóg výkonov. Pred desiatimi rokmi si niekto, našťastie, spomenul, že tam treba dať aj polysomnografické vyšetrenie, ale ten, kto vpisoval počet bodov za výkon, zabudol napísať jednu nulu. Namiesto 7 600 bodov tam zostalo 760. Takže my ako jediní na svete dostávame za polysomnografické vyšetrenie iba 17 eur. Za celonočné vyšetrenie, kde musí byť prítomný technik, kde treba oprať posteľ, upratať a dezinfikovať miestnosť, nehovoriac o potrebe vysokokvalifikovanej analýzy záznamu a určení liečby. Aby mohla vzniknúť lekárska správa, vyžaduje si to veľa času a práce. Na porovnanie, V Česku je to 500 eur, v Slovinsku 600 eur, v Dánsku 2 500 eur, v USA 3 500 dolárov. No a u nás 17 eur a nevieme to zmeniť. To je aj odpoveď na otázku, prečo nie sú spánkové laboratóriá a chýbajú odborníci. Funguje iba niekoľko málo spánkových laboratórií, ktoré vznikli na základe TEMPUS projektu pri lekárskych fakultách.
TED SPAGNA/SCIENCE SOURCE/PROFIMEDIA
ako to riešite? Pacient si niečo dopláca?
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý má zmluvu s poisťovňou a má možnosť dostať iba tých 17 eur, nemôže už žiadne ďalšie peniaze za daný výkon pýtať. To by porušil zmluvu. Takže žobreme, ako kedysi tie polysomnografy, tak aj teraz žobreme. Dve percentá, dobrovoľné príspevky od každého, kto je ochotný pomôcť nášmu občianskemu združeniu. Poväčšine sú to ľudia, ktorým sme pomohli a vyriešili ich problém. Takých máme veľa. Po tom, čo sme im dali ventilačný prístroj, úplne sa im zmenil svet. Naša odborná spoločnosť desať rokov poukazuje na evidentnú chybu v katalógu výkonov, ale nebolo tej sily, aby to niekto opravil. Naše žiadosti zamietli s tým, že sa pripravuje nový katalóg, ktorý vraj príde do platnosti o rok. My tú opravu žiadame už desať rokov a rovnaké odpovede dostávame každý rok...
nebolo by lepšie nemať vôbec zmluvu s poisťovňou?
Súkromné laboratóriá si síce môžu stanovovať ceny samy, ale keďže nemajú zmluvu s poisťovňou, nemôžu pacientovi predpísať prístroj. Vtedy si musí zaplatiť nielen diagnostiku, ale aj samotný prístroj, niekedy aj 1 500 eur. Je to do plaču a zároveň na smiech. V Česku niečo také nedopustili. Naši absolventi, odchádzajú do Česka, pretože tam majú vytvorené normálne podmienky.
teraz sa aj bojím opýtať, či s vami odborne spolupracujú aj iné ministerstvá, napríklad pri riešení problémov so spánkom v rámci posúvania zimného a letného času.
Spolupracovalo s nami Ministerstvo vnútra. Pretože podľa nariadenia EK od roku 2016 u žiadateľov o vodičské oprávnenie pribudla k povinnosti vyšetrovať zrak a epilepsiu aj prítomnosť syndrómu obštrukčného spánkového apnoe. Ako sme povedali, ak nie je pacient liečený, je ohrozený mikrospánkom za volantom. Z toho vznikla potreba implementovať nariadenie EK do našej legislatívy. Samozrejme, implementovali sme hneď, ale podmienky na realizáciu v praxi sme už nevytvorili. Pacienti nemajú kde ísť na vyšetrenie. Stáva sa, že vodič kamiónu, ktorý pracuje pre prepravcu v Belgicku, príde, že jeho zamestnávateľ od neho vyžaduje správu zo spánkového laboratória. On si je vedomý, že má problém, a chce sa dať vyšetriť a liečiť. Má obavy, že havaruje a rozbije kamión. My ho môžeme vyšetriť za tých 17 eur.
takže nikto s vami nekonzultuje spánkovú problematiku?
Zo súdov sa na nás obracajú, keď potrebujú zistiť, či obvinený mohol zaspať za volantom a spôsobiť nehodu, čo sa dosť ťažko vysvetľuje. Alebo či niekto vo výkone trestu musí používať ventilačný prístroj. Odsúdením ho však nevyliečia zo spánkového apnoe.
a čo posun letného a zimného času?
To je veľká debata. V Rusku to už zrušili, sú aj ďalšie štáty, ktoré sa tak chystajú urobiť. Osobne si myslím, že sú ľudia, ktorým posúvanie času nerobí problém, ani mne konkrétne. Avšak mám pacientov, ktorým aj hodinový posun robí obrovské problémy, rozhádže im biorytmus. Nevidím žiadnu výhodu v striedaní času. V EÚ by mal byť zavedený jednotne. Problém je, že niekomu vyhovuje, aby mal dlhší deň, keď sa vráti z práce a niekomu, aby nechodil ráno po tme do práce. Zo zdravotného hľadiska je vhodnejšie počas celého roka používať iba zimný čas.
ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktoré to má v kompetencii, to s vami neriešilo?
To má iné priority.
a čo ministerstvo školstva? Najhoršie dopady má skrátený spánok práve na adolescentov.
Áno, adolescenti potrebujú dlhšie spať, skôr sa unavia, vyplýva to z hormonálnych zmien. Dá sa zmerať, kto koľko potrebuje spať, ale ministerstvo tento problém nerieši.
aké sú najnovšie trendy v spánkovej medicíne?
Ide to smerom k novým ventilačným režimom, ktoré sa prispôsobujú veľkosťou tlaku a trvania podpory. Hype sú diagnostické aplikácie v mobilných telefónoch a elektronických nositeľných zariadeniach. Ďalej sú to elektrostimulačné metódy, napríklad svalov jazyka, čím sa jazyk vysunie dopredu, a otvoria sa dýchacie cesty.
to človeka nezobudí?
Nie, nezobudí. Impulz je dostatočný na to, aby pohol svalmi jazyka, ale nezobudí. Podobne funguje aj náš prístroj v uchu. Sila impulzu sa riadi štádiom spánku. Čo z takého prístroja, ktorý viac budí ako lieči?
čo sa musí stať aby sa zmenšili nožnice medzi tým, ako veľmi sme rešpektovaní v spánkovej vede a ako pozadu sme v praxi s tými 17 eurami?
Aby si to kompetentní uvedomili. Rešpektovali návrhy odbornej spoločnosti a urobili urýchlene nápravu. Férová pláca za vykonanú prácu je základom fungovania každého odboru. Potom aj u nás bude viac ľudí pracovať v spánkových laboratóriách. Skráti sa čas čakania na vyšetrenie. Uvedená nespravodlivosť vyháňa našich lekárov za hranice, do Česka a ďalej.
viliam Donič
Narodil sa v roku 1962. Je vysokoškolský profesor v odbore Normálna a patologická fyziológia, je jeden zo zakladateľov spánkovej medicíny na Slovensku. Vyštudoval všeobecné lekárstvo na LF UPJŠ v Košiciach, kde je v súčasnosti prodekan pre vedeckovýskumnú činnosť a prednosta Ústavu lekárskej fyziológie. Je viceprezident Slovenskej spoločnosti spánkovej medicíny, člen Európskej spoločnosti pre výskum spánku a Európskej respiračnej spoločnosti.