Ako funguje psychika pedofilov a zneužívaných detí

o pedofílii sa neraz hovorí ako o sexuálnej deviácii. Ako sa tento pojem používa v súčasnej psychiatrickej praxi?

Pojem sexuálnej deviácie sa už v odbornom diskurze nepoužíva. No stane sa, že ho občas možno počuť aj z úst odborníkov, hoci súčasná medzinárodná klasifikácia chorôb už hovorí o poruchách sexuálneho zamerania či sexuálnej preferencie, čo je synonymum staršieho pojmu sexuálnej deviácie. Americká klasifikácia chorôb DSM (Diagnostický a štatistický materiál) hovorí o parafíliách. Tento pojem sa dnes oprávnene používa aj v odborných kruhoch.

takže výraz sexuálna deviácia v tomto prípade nie je presné používať?

Sexuálna deviácia je jeden z tých zľudovených názvov psychiatrických porúch podobne ako imbecil alebo idiot, čo boli v minulosti pomenovania rôznych stupňov závažnosti mentálnych retardácií, prípadne výraz psychopat pre poruchu osobnosti. To názvoslovie sa začalo používať v bežnej reči aj s takouto negatívnou konotáciou, dnes sa tieto názvy spresňujú.

pokiaľ ide konkrétne o pedofíliu, rozlišujete medzi pedofíliou a pedosexualitou. O čo ide?

Toto treba vysvetliť v širšom kontexte. Spomínaná americká klasifikácia chorôb v diagnostike parafílií urobila jednu významnú zmenu – a to bez toho, aby sme tu odpovedali na otázku, či spravila dobre, alebo nie –, keď rozlišuje parafíliu a parafilnú poruchu. Parafíliu ponechala v opise charakteristík variantnej sexuálnej motivácie.

čo to znamená?

Že môžem mať rôznu parafíliu, ktorá je nadradeným pojmom obsahujúcim špecifické typy sexuálneho správania: môžem byť tušér, ktorého priťahuje ohmatávanie neznámych žien, alebo som pedofilne zameraný, čiže ma priťahujú deti alebo nedospelé osoby a podobne.

a parafilná porucha?

Tou sa táto situácia stáva až vtedy, keď to začínam vnímať subjektívne ako distress, čiže to už aj mne samotnému prekáža, alebo moje správanie narúša osobnú slobodu druhého človeka. Takže ak som napríklad tušér a budem v električke ohmatávať neznáme a eroticky nevyladené ženy, tak ide o parafilnú poruchu. 

„Pedofilovia si vytvárajú k potenciálnej obeti dlhodobý vzťah.“

No pokiaľ si o tom budem iba kdesi doma fantazírovať a nebude mi to vadiť, tak podľa tej americkej klasifikácie chorôb nie som diagnostikovaný ako chorý. Dnes je pojem parafílie zakomponovaný už aj do Medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorú vydáva Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Toto je teda ten kontext: samotná motivácia a vnútorné vyladenie sexuálneho systému ešte nemusí znamenať, že človek automaticky pácha nejaké neprávosti.

poruchou sa to stane, až keď to on sám prežíva ako niečo, čo nechce, prípadne keď toto správanie ubližuje iným.

Presne tak. Vtedy mu môžeme pomáhať, aby s tým nejako začal pracovať. No ešte k tým výrazom pedofília a pedosexualita. Každý trestný čin, ktorý je spáchaný na dieťati, sa automaticky označuje ako pedofilný. To nie je pravda. A práve tu je dôležité to rozlíšenie medzi pedofilným a pedosexuálnym trestným činom.

skúste to ozrejmiť viac.

Pedosexuálny trestný čin znamená, že na dieťati bol spáchaný nejaký sexuálny čin, no samo osebe to nevypovedá nič o hlbšej charakteristike motivácie páchateľa takého činu. Je známy prípad zneužitia a zabitia deväťročného Jakuba Blaška v Havlíčkovom Brode v roku 2008. Tento čin spáchal sexuálny agresor, ktorý nebol preferenčne priťahovaný detskými objektmi. On to dieťa využil len preto, aby naplnil svoju sexuálnu túžbu objektom – ospravedlňujem sa za tento hrozný výraz –, ktorý kladie najmenší odpor a je dobre manipulovateľný. Inými slovami, s dospelou ženou by to preňho bolo komplikovanejšie.

to znamená, že na rozdiel od pedosexuality označuje pedofília ľudí s dlhodobými sklonmi. Rozumiem tomu správne?

Áno, v pedofílii ide o dlhodobé sklony a navyše ide aj o to, že pedofilovia si vytvárajú k potenciálnej obeti takisto dlhodobý vzťah. A možno to opäť bude vyzerať pre niekoho trochu neľudsky, no sexualita pedofila je celkovo v poriadku, až na to, že objektom takejto sexuality je dieťa. Pedofil prežíva zamilovanosť, je verný svojej potenciálnej obeti, obetuje sa pre objekt svojej lásky – skrátka, funguje tam všetko to, čo poznáme z klasickej heterosexuality. A to je rozdiel od pedosexuálnych agresorov, ktorí svoj čin spáchajú príležitostne.

tie činy agresorov pripomínajú teda skôr náhodné znásilnenie?

Áno.

PHILIPPE HUGUEN/AFP/PROFIMEDIA1. marec 2014 Arlon, Belgicko: Muž s fotografiami Julie a Melissy pred budovou súdu počas pojednávania s pedofilným vrahom Marcom Dutrouxom, ktorý znásilnil a týral prinajmenšom šesť dievčat, pričom štyri z nich zavraždil.

to potom znamená, že v prípade pedofílie zohráva dieťa – nechtiac a bez dostatočnej racionálnej úvahy – rolu milenca.

Áno, je to tak. A tam je aj tá hranica: totiž dieťa ešte nemá prebudenú sexualitu alebo ju prežíva ako detskú sexualitu, ktorá ešte nedozrela na erotizáciu. Predčasná sexualizácia vzťahu k niekomu potom vedie k zmätku na strane dieťaťa a preto je zodpovednosť vždy na dospelom. Inými slovami, ak sa mi zdá, že deväťročné dieťa sa na mňa zamilovane pozerá, tak to ešte neznamená, že to ono samo prežíva ako zamilovaný pohľad.