Príležitosť alebo katastrofa?

aké sú dobré a zlé správy z volieb do Európskeho parlamentu? Čo sme sa o sebe dozvedeli?

Iveta Radičová: To, čo sa udialo vo voľbách, môže byť príležitosť, no aj katastrofa. Ak sa uchlácholíme, že nám to tentoraz ešte predsa len vyšlo a nie je tam veľa tých, ktorí európsky projekt zhadzujú zo stola, a ak budeme pokračovať v chrlení nezmyselného kvanta smerníc, tak sa to neskončí dobre. No ak to Európskou úniou zatrasie, konečne sa spamätáme a politici hlavného prúdu začnú ponúkať zásadné riešenia, bude to obrovská príležitosť.

Jozef Bátora: Dobrou správou je, paradoxne, oslabenie tradičných strán, ľudovcov a sociálnych demokratov. Európsky parlament posledné roky fungoval trochu technokraticky a chýbala v ňom demokratickosť. Teraz sa do popredia dostávajú liberáli, strany s environmentálnou agendou, ale aj xenofóbne až fašistické hnutia, proti ktorým sa treba vymedzovať. To všetko spôsobí, že bude dochádzať k otvorenejším procesom a potrebe hľadať kompromisy, tak ako to má v demokracii byť. Zlou správou je, že nacionalistické strany narástli po celej Európe. Katastrofa sa síce neudiala, ale treba sa toho nárastu obávať.

„Ak prinútime politikov, aby do diskurzu na Slovensku vrátili témy, ktorými žijeme, majú šancu byť znovu úspešní. “

Karolína Koščová Stach: Pred voľbami sme sa báli, že na Slovensku veľmi narastú kotlebovci a s nimi aj ďalšie populistické sily. To sa však nestalo a podľa mňa sme víťazom eurovolieb v rámci Vyšehradskej štvorky. Potešilo ma, že spájanie sa nacionalistov v réžii talianskeho vicepremiéra Mattea Salviniho nakoniec na Slovensku nemalo veľkú odozvu. To je pozitívna správa, ktorá sa mi v nadväznosti na nedávne prezidentské voľby zdá  súčasťou akejsi príjemnej vlny.

Zuzana Gabrižová: Mňa zaujala zvýšená mobilizácia voličov v celej Únii, aj keď ako Slovensko sme sa ani takmer 23-percentnou účasťou nevymanili z posledného miesta. Zároveň sa ukázalo, že máme európsky verejný priestor. Naprieč krajinami vieme diskutovať o tých istých veciach a politickú situáciu v EÚ poznáme pomerne dobre, čo je povzbudivé. Dobrou správou je aj to, že to neboli voľby o Robertovi Ficovi. Predvolebný zápas sa viedol na európskych témach a voliči ocenili práve strany, ktoré do tejto diskusie ponúkali príspevok.

OMER MESSINGER/EPA/PROFIMEDIA26. máj 2019 Berlín, Nemecko: Kandidátka frakcie zelených na šéfku komisie Ska Keller hlasuje vo voľbách do Európskeho parlamentu. Zeleným sa v eurovoľbách darilo vo viacerých krajinách, v europarlamente posilnia.

čo sa podľa vás podpísalo pod úspech víťaznej koalície hnutia Progresívne Slovensko a strany Spolu?

Bátora: Na kandidátke mali veľa odborníkov, ktorí sú expertmi na súčasné európske témy. Priniesli novú generáciu zdatných politikov a voliči to ocenili. Zároveň otvorili aj environmentálne témy, ktoré, ako vidíme v celej Európe, naberajú na dôležitosti a ľudia ich vnímajú citlivo.

Koščová Stach: Všimli si, že už niekoľko rokov je na Slovensku volič, ktorý je jasne proeurópsky a eurooptimisticky naladený. Tento volič však až dosiaľ v podstate nemal zastúpenie v podobe politickej sily, ktorá by hovorila Európe áno aj bez toho „ale“. Koalícia PS/Spolu v kampani jasne deklarovali, že reprezentujú európske Slovensko a bola to úspešná volebná stratégia.

boli eurovoľby referendom pred budúcoročnými parlamentnými voľbami na Slovensku?

Bátora: Začíname od nuly, preto by som nedával znamienko rovnosti medzi eurovoľby a voľby do NR SR. Účasť bude odlišná, v roku 2020 to bude výrazne vyššie číslo. Zároveň sa však ukázalo, že Slovenská národná strana ani Most-Híd sa do Európskeho parlamentu neprebojovali. Je to asi dôsledok znechutenia voličov z toho, akým spôsobom tieto dve strany fungujú v súčasnej vládnej koalícii.

„To, čo sa udialo vo voľbách, môže byť príležitosť, no aj katastrofa.“

až na dve výnimky sme si zvolili úplne nových slovenských europoslancov. Do Štrasburgu či Bruselu budú dochádzať aj dvaja kandidáti ultrapravicovej Ľudovej strany Naše Slovensko extrémistu Mariana Kotlebu. Nie sú to zbytočne vyhodené hlasy?

Gabrižová: Z toho, čo zatiaľ vieme, je namieste predpokladať, že to budú vyhodené hlasy. Výtlak poslanca Európskeho parlamentu súvisí s jeho schopnosťou spolupracovať, títo poslanci však pravdepodobne nebudú súčasťou nijakej politickej skupiny. Odhadujem, že nepôjdu ani k Marine Le Penovej či Matteovi Salvinimu, pretože aj tí majú nejaké červené čiary, a tak budú europarlament využívať len ako platformu na zvyšovanie svojho kreditu pred parlamentnými voľbami.

Koščová Stach: Kotlebovci v eurovoľbách ukázali, že sú tu a len tak ľahko sa ich nezbavíme. Odkedy sú v parlamente, vytvorili si štruktúry, veľmi dobre pracujú na tých najnižších úrovniach a aj so sociálnymi sieťami. Ich video z Bruselu, ktoré bolo plné klamstiev a skresľovalo realitu, bolo technicky výborne vyhotovené. Vedia, čo robia a robia to relatívne úspešne. 

No ten, kto sa rozhodne pracovať v Európskom parlamente, by mal mať ambíciu stať sa členom veľkej a rešpektovanej politickej skupiny. Bez silnej frakcie veľa vody nenamútite. Občania, ktorí ich volili, v podstate zaplatili kotlebovcom na päť rokov veľa poradcov či asistentov a dali im pomerne bohatý rozpočet na ich aktivity. Nie sme z ich strany zvyknutí na pravdivé informovanie a bude to pokračovať. Títo poslanci zneužijú každé jedno zakopnutie Únie.

Radičová: Tak ako majú vydláždenú cestu dvaja páni z kandidátky ĽS NS, majú ju vydláždenú aj zvyšní dvanásti europoslanci. A je len na nich, aby boli v komunikácii aktívnejší, aby tvorili rovnako kvalitné videá, informovali o tom, ako funguje EÚ a prichádzali na Slovensko s vážnymi témami.

FABIO CIMAGLIA/LA PRESSE/PROFIMEDIA27. máj 2019 Rím, Taliansko: Novinári sledujú vyhlásenie talianskeho vicepremiéra a šéfa protiimigračnej strany Liga Mattea Salviniho a čakajú na oznámenie oficiálnych výsledkov volieb do Európskeho parlamentu.