o protiváha proruského okolia nosil Kiska euroatlantickú orientáciu štátu ako Atlas sám na pleciach, čo sa – okrem iného – odrazilo aj v dlhodobo najvyššej osobnej dôveryhodnosti. Svoj podiel mala iste aj zastávaná funkcia, ale nemenej postavenie neformálneho lídra odporu proti koalícii Smer-SNS-Híd. Do vojny inštitúcií, ktorá sa zvrhla až na zneužívanie štátnych orgánov proti nemu, bol zatiahnutý len a len preto, že z pozície najvyššej autority hlásal explicitnú kritiku vládnej moci.
Budovanie vlastného straníckeho projektu ešte počas funkcie sa premietlo aj do útokov a imidžových strát prezidenta. Výčitka, že tým prekročil štandardy, zvyky a medze, sa však musí vyrovnať s otázkou, či si slovenská situácia po vražde nepýtala odpoveď typu „na hrubé vrece hrubá záplata“.
K chybám: Odmietnutie roly „náhradníka“ na oslave v Normandii krátko pred odchodom bolo azda jeho najhoršou v úrade. Na posledných metroch sa nevydarilo ani mlčanie o ruskom zákone o veteránoch, proti ktorému v Česku hromadne protestovali Snemovňa, Senát i proruský prezident Zeman.
„Podstatný pri prerode z prezidentskej do straníckej identity bude spôsob prijatia na opozičnej scéne. “
Aj keď k výskumom, zvlášť s ďalekým dostrelom – napríklad až k marcu 2020 – sa žiada veľká opatrnosť, agentúry vyslali signál o vstupe na scénu rodiacej sa strany. Hoci vieme, že transformácia osobných na stranícke preferencie nie je zďaleka automatická, šesť (Focus) či jedenásť percent (AKO) z volebných modelov pracujúcich s alternatívami „s Kiskom“ a „bez Kisku“ je miernym sklamaním pre dlhodobo najdôveryhodnejšieho politika. Na druhej strane – strana ešte ani len nevznikla.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.