tridsaťtisíc podporovateľov, 70 expertov a 125 programových téz, to je náklad, ktorý stranu Za ľudí v počiatočnej fáze zásadne odlišuje od všetkých konkurenčných projektov, terajších i minulých. Je to dôkaz, že na strane, ktorú sľúbil svojim voličom pred viac než rokom, sa Kiska tvrdo napracoval.
Dve májovo/júnové sondy straníckych i osobných preferencií zrejme trochu sklamali onehdajšieho hegemóna rebríčkov dôveryhodnosti, ktorým Kiska dlho vládol. Cifry však zároveň naznačili, že v odoberaní voličov – dokonca aj Smeru či Kotlebovi – si Za ľudí počína „spravodlivo“, pretože na svoje konto si pripisuje niečo takmer od všetkých partají. Uvítanie Za ľudí, špeciálne od koalície, je pritom jednoznačne poznamenané predovšetkým pokračovaním difamačnej kampane, ktorej generátorom je morálna delegitimizácia Kisku cez jeho kvázi – kvázi trikrát podčiarknuté – daňové a pozemkové „kauzy“.
Vážnejšie, nielen pre Kisku, ale pre celé hnutie protificovského odporu, je nevrlé prijatie v opozičnom tábore. Nejde len o inštinktívnu obranu vlastných percent. Ide aj o to, že Kiskove výzvy na spoluprácu idú proti záujmu viacerých lídrov o samostatnú kandidatúru, keďže tak môžu „zichrovať“ voliteľné miesta viacerým vlastným favoritom.
„Na strach má patent predovšetkým OĽaNO, ktorého emocionálne prežívanie ešte zhoršuje aj päť minulotýždňových odchodov z poslaneckého klubu.“
Ak sa povznesieme nad Matovičovu pozvánku na spoločný obed s desiatimi bodmi na debatu, je zrejmé, že jednou z komplikácií preberania moci budú programové vzdialenosti (Sulík: „Ak prídu so skvelým návrhom prijímať migrantov, asi sa nedohodneme“). Tu by „prezidentská“ autorita Kisku mohla fungovať ako tmel pri hľadaní zhôd a prienikov naprieč celým blokom demokratickej opozície.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.