potrebovali by ste vymaľovať vchod. Steny už sú fakt špinavé, otlčené, farba sa zo sýtej zmenila na vyblednutú. Ale nejde to. Na domovú schôdzu vás chodí už len zopár, neviete dohodnúť nič. Vaši susedia sa systematicky menia, prichádzajú a odchádzajú v troj- až štvordňových intervaloch. Väčšinou ich stretávate s kuframi a bedekrom v ruke. Vitajte v čase Airbnb.
Keď sa to začalo, hovorili ste si, že fajn, príjemné spestrenie, vaša štvrť ožila, v okolí opäť otvorili malé kaviarne a obchody. Dnes vám však noví „susedia“ idú na nervy. V kuse počujete hrkotať kufre, je ich veľa, robia hluk, odpad, pravidelne prichádzajú v noci, pretože vtedy doletí lietadlo ich nízkonákladovky a čo je najhoršie, rastie vám nájomné a na trhu začal byť reálny nedostatok bytov, ktoré si môžete dovoliť. Na Slovensku tieto trendy zatiaľ príliš nevidno, no mnohé svetové metropoly, ale aj menšie, turisticky zaujímavé mestečká už majú seriózny problém.
Až taký, že sa desať európskych miest, medzi nimi napríklad Barcelona, Berlín, Krakov či Viedeň, koncom júna oficiálne obrátilo na Európsku úniu so žiadosťou o pomoc. „Turistifikácia obytných štvrtí nie je to, čo chcú naši obyvatelia. Potrebujeme novú legislatívu, ktorá donúti platformy, aby s nami spolupracovali,“ píšu v spoločnom stanovisku spomínané veľkomestá. „Sme presvedčení, že domy sú v prvom rade určené na to, aby v nich trvalo bývali ľudia,“ uviedli predstavitelia miest.
ako doma
Airbnb je vynikajúci nápad a samotný autor tohto textu vďaka platforme za posledné roky pomerne výhodne (cena/výkon) precestoval kus sveta. Od spustenia prešlo jedenásť rokov a dnes je z toho masovka. Každý deň si cez Airbnb objedná ubytovanie dva milióny ľudí. Iba v Európe ho aktívne využíva takmer 25 miliónov ľudí. Pôvodne to malo byť win-win riešenie. Miestni zarobia na prenájme izby či celého bytu a turista zažije autentickú tvár mesta často za menej peňazí, než by nechal v hoteli. V mnohých kútoch sveta sa to však vymklo spod kontroly.
Typickým príkladom je hlavné mesto Nemecka. Problém bol taký vypuklý, že berlínsky magistrát v roku 2016 zakázal (až na výnimky) prenajímať celé byty cez online platformy. Za porušenie hrozia pokuty až do stotisíc eur. Mesto malo problém s rastúcimi nájmami. V Nemecku je totiž úplne bežné dlhodobo bývať v prenajatom byte, žije tak približne polovica obyvateľov. S masovým príchodom turistov však mnohí vlastníci bytov zistili, že sa im oveľa viac oplatí zdvihnúť nájmy, vypudiť pôvodných nájomníkov a začať prenajímať byty cez Airbnb. Zároveň vo veľkom skupujú byty investori z celého sveta, aby ich mohli ponúknuť nie domácim, ale turistom.
„Turizmus spravil z krásnych Benátok jeden obrí zábavný park.“
Berlínske úrady tvrdia, že po zavedení reštrikcií sa v priebehu jedného roka vrátilo na trh dlhodobých prenájmov 4 000 bytov. Zároveň však v Berlíne stále nájdete vyše 20-tisíc bytov určených výhradne pre turistov. Umožňuje to fakt, že Airbnb nezverejňuje presné adresy, až pokiaľ si človek byt neprenajme. Porušovanie zákona sa tak dokazuje veľmi ťažko. Inšpektori sú zväčša závislí od nahlasovania obyvateľov. Novodobé udavačstvo? Môže to tak pôsobiť.
Berlín sa vlani rozhodol, že trochu zmierni pravidlá, vydá viac povolení, no rapídne zvýši pokuty. Čo však skutočne chýba a to na celoeurópskej úrovni, sú podobne, ako napríklad pri spoločnosti Uber, jasné pravidlá. „Nie sme proti tomuto typu dovolenkových prenájmov. Turizmus nám prináša peniaze a pracovné miesta. Myslíme si však, že by sme mali mať možnosť stanovovať pravidlá,“ uvádza v stanovisku spomínaných desať európskych metropol.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.