Hoci čínska ekonomika začína slabnúť a dlhy rastú, pekinskí komunisti stále skrývajú neistotu za veľkolepé slogany. Afriku, Strednú Áziu aj Európu lákajú na Novú hodvábnu cestu. Uvedomujeme si dostatočne, že ide o nielen ekonomický, ale najmä mocenský nástroj čínskej propagandy?
Komunistickým plánovačom z Pekingu dochádza dych. Do ekonomiky pumpujú nemalé peniaze, no tá slabne. Pri pohľade za oponu propagandy vidieť, že Si Ťin-pchingov režim zneistel, a tak pritvrdzuje. Ako sa Čína dostala tak ďaleko, kam až chce zájsť a čo by ju mohlo zastaviť?
keď bol ešte tínedžer, poslali ho na prevýchovu do čínskej provincie Šen-si, kde vraj cez deň pracoval na poli alebo staval priehradu a v noci prespával v jaskyni. Ako syn veterána proletárskej revolúcie už krátko po dvadsiatke vstúpil do komunistickej strany. To ešte netušil, že raz bude najmocnejším mužom Číny, ktorý sa s britskou kráľovnou zvezie v pozlátenom kočiari a o polroka neskôr si v Prahe zlatistým mokom pripije na zdravie českého prezidenta.
Útržky zo života Si Ťin-pchinga nespomíname náhodou. Súčasný čínsky prezident a generálny tajomník ÚV Komunistickej strany Číny totiž premaľoval obraz ľudovej republiky do podoby, v akej ju poznáme dnes. Hlavou štátu sa stal v roku 2013. Obratom posilnil autoritársky vplyv vládnej strany prakticky vo všetkých aspektoch života Číňanov a vo svojich rukách sústredil toľko moci, že ho začali prirovnávať k diktátorovi Mao Ce-tungovi.
„Socializmus s čínskymi črtami vstúpil do novej éry, ťažko pracujúci a odvážny čínsky ľud je sebavedomejší, hrdší a silnejší,“ vyhlásil Si Ťin-pching vlani v marci. Pod jeho vedením vtedy komunistické špičky zmenili ústavu – zrušili dovtedajší limit výkonu funkcie prezidenta na dva za sebou nasledujúce päťročné mandáty. Niežeby bol predtým čínsky režim demokratickejší, ale touto zásadnou zmenou sa krajina vydala ešte hlbšie do totality. Si Ťin-pching – vskutku neobmedzený vodca stojaci na čele štátostrany – vstúpil do klubu svetových autokratov, kde ho privítali severokórejský líder, šéf Kremľa aj zopár stredoázijských diktátorov.
NICOLAS ASFOURI/AFP/PROFIMEDIA14. máj 2019 Peking, Čína: Čínsky prezident Si Ťin-pching kráča aj s manželkou Pcheng Li-juan privítať gréckeho prezidenta. Najmocnejší muž súčasnej Číny môže od vlaňajšej zmeny ústavy vládnuť prakticky neobmedzene.
Komunisti za každú cenu potrebujú udržať svoj mocenský monopol, a tak začalo čínske vedenie koketovať s maoistickými metódami. Propagandistická mašinéria akoby nemala hraníc. Popri maximálnej kontrole spoločnosti Peking sprísnil výuku komunistických ideálov na školách aj cenzúru médií. Rozpútal nové a nové politické procesy, zintenzívnil tlak na etnické a náboženské menšiny. Typickou črtou sebavedomých neslobodných režimov je aj pretláčanie vlastných pravidiel hry v medzinárodných otázkach. K agresívnej zahraničnej politike sa takmer vždy pridá hľadanie externého nepriateľa a militantný nacionalizmus, ktorého obludnosť sme už v dejinách okúsili veľakrát.
Slovom, Čína aj pod Si Ťin-pchingom sleduje stále tie isté ciele. Podľa analytičky pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) Ivany Karáskovej akurát posledné roky mení taktiku. „Na domácej pôde ide o udržanie komunistickej strany ako jedinej politickej moci, zaistenie územnej celistvosti, bezpečnosti a sociálneho zmieru. Ten chce vláda udržať hospodárskym rastom, nacionalizmom aj potláčaním akejkoľvek opozície. Zahraničnopolitické plány vychádzajú z cieľov domácej politiky,“ zhŕňa expertka na čínsku politiku.
Nie náhodnou je dnes Čína široko vnímaná oponentmi ako hrozba – krajina s neskrývanou ambíciou expandovať. Ešte v polovici 20. storočia ju pritom sužovala chudoba a izolácia. Potom zažila bombastický rozvoj a dnes je jednou z dvoch najväčších ekonomík sveta. Veľmi dobre si uvedomuje svoje postavenie globálneho politického, ekonomického aj vojenského hráča. Chce byť dokonca vzorom pre ostatné krajiny sveta. A čo jej občania? Zatiaľ sa im daň v podobe priškrtených ľudských práv, nútenej poslušnosti a podriadenosti kolektívnym plánom väčšinou nezdá byť privysoká. Cenia si prosperitu, lebo hoci sú rozdiely medzi bohatými a chudobnými v Číne stále priepastné, tamojšia stredná vrstva je dnes už porovnateľná s tou v Európskej únii.
„Mnoho Číňanov si stále skutočne myslí, že Západ sa voči nim správa nefér.“
Legitimita komunistickej vlády v Pekingu do veľkej miery stojí na schopnosti prerozdeľovať blahobyt v rámci spoločnosti a poskytovať ľuďom ekonomické benefity za účelom komfortného života. A ak nie ste kritikom režimu, disidentom ani príslušníkom niektorej z menšín, cítite sa v Číne bezpečne. Môžete jazdiť po nových cestách, previezť sa supermoderným rýchlovlakom. Expert na medzinárodné vzťahy vo východnej Ázii Richard Turcsányi hovorí, že Čína žije tým, čo sa oficiálne nazýva „obnova čínskeho národa“. Chce sa definitívne vymaniť z tzv. storočia poníženia. „Treba si uvedomiť, že to nie sú len slogany propagandy, ale niečo, čím bežní obyvatelia Číny reálne žijú. Mnoho Číňanov si navyše myslí, že Západ sa k ním správa nefér,“ hovorí výskumník z Univerzity Palackého v Olomouci, ktorý pôsobí aj ako programový riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
