Tretieho septembra 1939 dala Veľká Británia Hitlerovmu Nemecku dvojhodinové ultimátum na stiahnutie nemeckých vojsk z Poľska. Uplynulo o jedenástej hodine doobeda a Hitler ho odignoroval. Nasledovalo jedno z najväčších pekiel dvadsiateho storočia.
Prvého septembra si pripomíname 80. výročie vypuknutia druhej svetovej vojny, ktorá sa začala útokom nemeckých vojsk na polostrov Westerplatte nachádzajúci sa na území Gdanska. Toto mesto sa stalo symbolom poľského odporu a hrdinstva, ako aj začiatkom najstrašnejšieho konfliktu v dejinách ľudstva.
v roku 1918 zrodené Poľsko po 123 rokoch poroby, podobne ako veľa iných nových nezávislých štátov na území strednej a východnej Európy medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom, bolo súčasťou takzvanej Versaillskej mierovej zmluvy. Tá mala za cieľ udržať trvalý mier v Európe a upevniť najdôležitejšie prvky tohto poriadku.
Medzitým sa obaja totalitní susedia Poľska, národnosocialistické Nemecko a komunistický Sovietsky zväz, neustále usilovali o zrušenie Versaillskej mierovej zmluvy. Strategickým cieľom Adolfa Hitlera bolo získať späť oblasti stratené nemeckým štátom v dôsledku prvej svetovej vojny a získať pre Nemcov takzvaný „životný priestor“ (Lebensraum) na východe kontinentu. Na druhej strane zas vláda komunistickej strany v Sovietskom zväze a jej lídri nikdy nezabudli na plány o rozšírení sovietskej ríše prenesením revolúcie do iných európskych krajín a na iné kontinenty.
Poľsko bolo prvou krajinou, ktorá sa vojensky postavila proti Nemeckej ríši. Po úspechoch remilitarizácie Rýna, pripojení Rakúska, anexie Čiech a Moravy, ktoré sa uskutočnilo v dvoch etapách, a po zabraní Klaipéda, patriaceho do Litvy, sa Hitler jednoznačne obrátil proti Poľsku. Formálne sa jeho požiadavky týkali oblasti slobodného mesta Gdansk a územia poľského Gdanského Pomoranska. V skutočnosti postup útokov Hitlera ukazoval, že splnenie požiadaviek by bolo len úvodom do ďalších podobných aktivít, až kým by Poľsko nebolo úplne podriadené politike a cieľom Nemeckej ríše. Poľsko rozhodne odmietlo požiadavky Adolfa Hitlera a navyše Hitler zrušil účasť na Pakte proti Kominterne, nastavenej proti politike ZSSR. Viedlo to k tomu, že Nemecko si zvolilo cestu vojny a obsadenia Poľska prostredníctvom spojenectva so Sovietskym zväzom.
Bolo Poľsko z tohto hľadiska bez akejkoľvek šance a zhodnotilo reálne svoje možnosti? Nemalo predsa len ustúpiť Hitlerovi, aby si zachovalo časť územia a ilúziu nezávislosti? Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že rozdiely v populačnom, územnom a priemyselnom potenciáli boli obrovské. Nemecko bolo v roku 1939 oveľa väčším a silnejším štátom než Poľsko, s rozsiahlym priemyslom a viac než dvakrát väčšími ozbrojenými silami. Poľsko však bolo odhodlané brániť svoju slobodu a suverenitu. Poľské vládne orgány mali v tom plnú podporu drvivej väčšiny spoločnosti, mali na pamäti Čechov, ktorí súhlasili so stratou svojej nezávislosti.
Keďže Poľsko výslovne odmietlo nemecké územné požiadavky, nebolo vopred odsúdené na neúspech. V roku 1939 nadviazalo spojenie s Francúzskom a Veľkou Britániou, teda najsilnejšími európskymi krajinami, ktoré mali záujem udržiavať mier a Versaillskú mierovú zmluvu. V prípade vojny tieto krajiny po niekoľkých dňoch od začiatku vojenských operácií zaručovali vojenskú pomoc a zovretie Hitlerovho štátu do klieští. Treba zdôrazniť, že Francúzsko a Veľká Británia boli spojené s Poľskom iba prostredníctvom protinemeckej aliancie – dohody nezahŕňali účasť na boji v prípade sovietskej agresie.
RÓBERT CSEREWesterplatte december 2018: Na dnešnom polostrove pri meste Gdansk sa nachádzajú zvyšky kasární a obytných blokov. V roku 1939 sa tu postavilo iba stoosemdesiatosem poľských vojakov proti ohromnej presile útočiacej nemeckej armády, ktorá bola v násobnej väčšine – 3 500 mužov – a bola aj lepšie vyzbrojená. Na poľskej strane napokon zahynulo okolo 15 vojakov, na nemeckej až 300. Po siedmich dňoch sa Nemcom podarilo Westerplatte konečne dobyť a žijúcich poľských vojakov zajať.
S odstupom 80 rokov sa zdá, že osud Poľska spečatila aliancia nacistického Nemecka a komunistického Sovietskeho zväzu. Plány územnej expanzie spojili tieto dve krajiny s momentálnym spoločenstvom záujmov proti Poľsku a menším krajinám regiónu. Pre Hitlera bola aliancia so Stalinom ďalšou zárukou úspechu, čím sa zvýšila šanca na rýchlejšie vyhratú vojnu s Poľskom. Dňa 23. augusta 1939 bola v Moskve podpísaná nemecko-sovietska zmluva pomenovaná po priezviskách hláv diplomatických zástupcov Nemecka a ZSSR, Pakt Molotov-Ribbentrop. K tomuto spojeneckému „paktu o neútočení“ bol pripojený tajný protokol. Počítal s rozdelením Poľska pozdĺž riek Narew, Visla a San a obsahoval aj zóny vplyvu ZSSR a Nemeckej ríše v strednej a východnej Európe. Táto dohoda medzi dvoma totalitnými mocnosťami v skutočnosti otvárala vojne dvere
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
