najsilnejšia politická strana v krajine prechádza už vyše dvadsať mesiacov situáciou, ktorá pripomína prechádzku po vybuchujúcom mínovom poli. Dianie po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej logicky zakladá očakávanie, že preferencie Smeru majú klesať. Dôvodov je mnoho, stačí si pripomenúť fakt, že expremiér Robert Fico bol priamy sused Mariana Kočnera v komplexe Bonaparte. Nezabudnime, čím nominantom na poste štátnej tajomníčky bola Kočnerova „opička“, sudkyňa Monika Jankovská. Navyše, fenomén Kočner dosiahol svoj najväčší a nerušený rozmach počas dvanásťročnej politickej hegemónie Smeru.
Ak by nestačilo, korunný argument, prepájajúci Smer a Kočnera, dáva komunikácia tohto človeka s podpredsedom Smeru Martinom Glváčom. Z prepisu komunikácie (ktorej pravosť Glváč zahmlieva) je jasné, že táto dvojica mala priateľský a spolupracujúci vzťah. Nehovoriac o šteklivých fotkách Kočnerovej volavky Aleny Zsuzsovej, ktoré si s podpredsedom parlamentu (!) Glváčom, vymieňali. Napriek takej vysokej miere toxicity si Glváč dovolil hrať hru o čas a so svojím odstúpením otáľa. Odkiaľ vôbec berie toľko odvahy?
Oslávte s nami 30 rokov slobody. Bez nezávislých médií nie je slobodná žiadna krajina. Podporte nás kúpou digitálneho predplatného za výnimočnú cenu.
Keď si aj odmyslíme, že Martin Glváč je v zákulisí Smeru (obzvlášť v Bratislave) nesmierne silná postava, stále má v rukách ešte jeden tromf, ktorý mu dvíha guráž. Je ním voličská podpora. Preferencie Smeru boli v decembri 2017 na úrovni 25,5 percenta. Aká zmena nastala po vražde, najväčších občianskych protestoch od roku 1989 a po výmene premiéra či ministra vnútra medzi voličmi Smeru? Minimálna. Nedávny prieskum agentúry Focus ukazuje 22-percentnú podporu. Ako to je možné?
JOZEF JAKUBČO/SITA19. január 2012: Mikuláš Dzurinda počas predvolebnej kampane cestuje vlakom z Bratislavy do Košíc. Po vypuknutí kauzy Gorila sa SDKÚ takmer nedostalo do parlamentu. Pre stranu bola táto kauza likvidačná a predznamenala jej blízky koniec.
nenáročný volič
Tento jav je v príkrom kontraste s vývojom voličskej podpory po kauzách iných strán v minulosti. Presuňme sa do roku 2012, keď prepukli kauzy Gorila a Sasanka. Dve dovtedy najsilnejšie vládne strany, teda SDKÚ a SaS, zaznamenali obrovský prepad podpory. SDKÚ stratila oproti volebným výsledkom z roku 2010 takmer desať percent. Sloboda a Solidarita klesla o viac ako 6 percent. Obe strany len tesne prekročili volebné kvórum. Naopak, strana Smer, ktorej predseda Robert Fico popíjal v konšpiračnom byte na Vazovovej ulici kolu, stúpla o 10 percent a parlamentné voľby jednoznačne vyhrala.
Aj táto situácia môže ilustrovať jednoznačnú realitu: volič Smeru je výrazne iný ako volič ich politických súperov. Práve tento faktor je podľa politického marketéra Michala Novotu jednou z hlavných príčin, prečo Smer napriek škandálom neklesá. Novota upozorňuje na „bublinový efekt“ – istá skupina občanov a médií síce vníma aktuálne kauzy veľmi intenzívne, ale pri voličoch Smeru to tak nie je.
Vo svojej „bubline“ sa navzájom ubezpečujú, že ostatní proti nim bezdôvodne útočia. V niektorých prípadoch tvoria zomknuté komunity, ktorých útoky ešte viac posilňujú vo vzájomnej súdržnosti a lojalite. Výskumy podľa Michala Novotu navyše ukazujú, že volič Smeru má od vládnej moci úplne iné očakávania, ako volič iných opozičných subjektov. Tento typ voliča totiž nemá vysoké očakávania ani od seba samého, preto neočakáva od svojich politických reprezentantov veľké reformy, ale skôr vládu pevnej ruky a udržanie status quo. Navyše sa zdá, že „mozgom“ v pozadí Smeru dokonale zafungovalo marketingové heslo, že Smer je jediný garant sociálneho štátu.
„Preferencie Smeru sa zrejme dostali na úroveň tvrdého jadra voličov.“
Sociológovia Oľga Gyarfášová a Vladimír Krivý v publikácií Ako sa mení slovenská spoločnosť, definovali voličov Smeru termínom, ktorý môže vyznievať ako oxymoron a to „konzervatívni ľavičiari“. Výstižne túto skupinu definovali vo svojom článku pre .týždeň Michal Novota a Filip Olšovský: voliči Smeru sú v prípade svojej identity národní a kresťanskí, ale zároveň v prípade emócií ľavicoví.
Podľa Karol Wolfa, riaditeľa PR agentúry Dynamic Relations, tvorí jadro voličov Smeru primárne staršia generácia, vidiek a sociálne slabšie vrstvy. „Typologicky ľudia, ktorí sa viac spoliehajú na štát ako taký. Smer má určite dobrú pozíciu v odboroch, a naopak, zanedbateľnú podporu medzi mladými ľuďmi a vzdelanejšou mestskou populáciou.“ Wolf pripomína, že Smeru sa v súčasnosti síce podarilo stabilizovať preferencie, avšak nesmieme zabúdať, že fakticky preferencie strany dlhodobo klesali. „Z podpory na úrovni 30 až 35 percent k dnešným na úrovni 18 až 22 percentám. A to je pokles o viac ako tretinu. Preferencie Smeru sa tak zrejme dostali na úroveň tvrdého jadra voličov a tí zostávajú strane verní.“