Posledný minister, ktorý mal o zdravotníctve jasnú víziu, bol Rudolf Zajac. Viac ako šesťdesiat percent ľudí považuje zdravotníctvo za kľúčovú tému. O problémoch a víziách v zdravotníctve hovoria odborníci aj stranícki experti.
Predvolebná kampaň bude otvárať rôzne témy. Väčšina obyvateľstva u nás si však myslí, že kľúčová téma kampaní politikov pred parlamentnými voľbami by mala byť o zdravotníctve. Nie div – zdravotníctvo sa týka nás všetkých a dobre vieme, v akom je stave.
v Národnom ústave detských chorôb na bratislavských Kramároch leží dievčatko. Pred niekoľkými hodinami absolvovalo úspešnú operáciu, vyčistili jej centrálny „šant“, ktorý odvádza mozgovomiešny mok. Má oholenú časť hlavy a leží na nadštandardnej izbe. Má šťastie, jej rodina patrí k dobre situovaným a môže si dovoliť zaplatiť niekoľko desiatok eur za jednu noc. Dievčatko je však na vozíčku a bez svojej mamy nemôže byť hospitalizované. Tí, ktorí mali to šťastie a neboli hospitalizovaní, si možno predstavia nadštandardnú izbu s televíziou, wi-fi pripojením a pohodlným kreslom. Jediné, čo sa v tejto izbe nachádza, je práve kreslo, kde matka dieťaťa strávi najbližších iks nocí, aby mohla byť pri svojom dieťati. Vybavenosť a komfort slovenských nemocníc je v očiach pacientov jedným z vážnych problémov. Problémov, ktoré bude potrebné riešiť, je však rádovo viac.
Petra je osemnásťročná onkologická pacientka s Aspergerovým syndrómom. Na Hodgkinov lymfóm sa lieči už druhý rok. Obe diagnózy jej priniesli viacero nečakaných problémov. „Nerozumiem tomu, prečo ani po šiestich týždňoch hospitalizácie na detskej psychiatrii nikto nedokázal určiť diagnózu mojej dcéry,“ sťažuje sa Petrina mama. Celé detstvo bola trochu zvláštna, nikdy som nevedela prečo. Absolvovala desiatky vyšetrení. Zbytočne. Až keď ju v osemnástich rokoch hospitalizovali na psychiatrii pre dospelých, určili jej správnu diagnózu počas prvého sedenia. Prečo? Petra sa dostala ku psychiatričke, ktorá má sama syna s Aspergerovým syndrómom. Podľa slov lekárky ju nikto tento syndróm diagnostikovať neučil. Bez osobnej skúsenosti by tiež tápala. Podobný problém ju stretol aj pri rakovine. Opäť problém s diagnostikou. „Rok ma nechali trápiť s bolesťami chrbta, nikto neriešil, že mi lieky proti bolesti nezaberajú. Namiesto liečby príčiny choroby mi len tlmili bolesť. Ani neurológovi, ani praktickému lekárovi, ani ortopédovi nenapadlo vyšetriť ma. Pritom z magnetickej rezonancie to bolo vidno. Stále mi tvrdili, že je to psychického pôvodu,“ sťažuje sa nám so slzami v očiach mladá žena. Podľa slov lekárov šlo vraj len o bežnú bolesť chrbta, močovú infekciu, vyčítali jej dokonca nízky prah bolesti. Zatiaľ jej v kostiach bujnela rakovina. Petra vidí hlavný problém v nedostatočnom záujme niektorých lekárov zistiť príčinu choroby a netlmiť iba bolesť. Znova jej pomohlo iba šťastie. Po tom, čo sa dostali na hematológiu, začalo sa všetko hýbať k lepšiemu. Stretli ľudí, ktorí sa k Petre pristupovali s ozajstným záujmom. Prečo? „Vedeli, že prestrelili, že mali pátrať po príčine bolesti dôslednejšie, že táranie ich kolegov o príčinách dcérkiných problémov boli len kecy,“ opisuje svoje pocity nahnevane Petrina mama, „Ale aj tu som sa stretla s obrovským zlyhaním nášho zdravotníctva. Diagnózu mojej dcérky mi oznámili po telefóne. Samozrejme som sa v práci zosypala, a to som sama zdravotníčka. Porušili absolútne všetky nariadenia, nehovoriac o základnej ľudskej empatii či etike.“ V oboch chybných diagnózach či morálnych prešľapoch vidí Petra so svojou mamou zlyhanie jednotlivcov. Podľa vlastných slov napriek ich zlyhaniam verí, „že za najhustejšími mrakmi sa vždy ukrýva slnko.“
Edita je vysokopostavená päťdesiatsedemročná manažérka, ktorej museli náhle pre zlú zrážanlivosť krvi amputovať dolnú končatinu od predkolenia. Žene tisícich aktivít sa život zo dňa na deň otočil úplne naruby. Z top manažmentu desiatok pracovníkov, medzinárodných služobných ciest, stretnutí na najvyššej úrovni sa jej život v priebehu roka zúžil na dlhé čakanie a boj so slovenským zdravotníctvom. „Čo ma najviac prekvapilo, bol prístup našich lekárov v našich najšpičkovejších nemocniciach.“ Ustavične zvyšovaný tlak na lekárov pre vytváranie výkonov ich privádza k rýchlemu riešeniu a unáhleným diagnózam, nehľadajú príčiny, majú málo času na pacienta a venujú sa iba svojmu zameraniu. Pri trombóze mi zabudli spraviť kompletné hematologické vyšetrenie, pred amputáciou nohy nespolupracovali s odborníkmi na protetiku, opakovane mi preto robili korekciu pahýľa – reamputáciu. Takže náklady sa umelo navyšujú a ja musím dlhodobo trpieť,“ sťažuje sa. Okrem amatérskej amputácie Editu štve absurdne asymetrický vzťah lekára ku pacientovi. Sťažuje sa na opakované zamlčovanie informácií, zahmlievanie reálneho zdravotného stavu, čo znižuje šance pacienta rozhodnúť sa pre ďalší postup, respektíve spôsob liečby – napríklad v zahraničí. Viacero ZŤP pacientov, s ktorými sa na vyšetreniach počas posledného roka stretáva, vidí problém aj v takých bežných veciach, ako je parkovanie pred nemocnicami. Vyhradených miest je podľa nich nedostatok, na miestach vyznačených pre ľudí s postihnutím stoja luxusné autá bez označenia, bez akýchkoľvek problémov a kontroly oprávnenia takéhoto státia. „Najviac ma uráža nezáujem o pacienta, chýba individuálny prístup, stredný personál je neochotný, často je len jedna zdravotná sestra v nočnej prevádzke s ošetrovateľkou na tridsať postelí. O tom, koľkých ľudí som musela podplatiť za trocha slušnejšie zaobchádzanie, nechcem ani hovoriť. Sú to tisíce eur. Korupcia v zdravotníctve je absolútne na všetkých úrovniach,“ sťažuje sa Edita, sediac na invalidnom vozíku. A čo považuje za hlavný problém nášho zdravotníctva? „Chýba prepojenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti pre dlhodobo chorých a ŤZP pacientov. Vlastne si myslím, že je pre naše zdravotníctvo najlepšie, ak pacient ničomu nerozumie, nepýta sa a lekár oznamuje, že tu medicína končí!“ konštatuje Edita cynicky, sediac na priečelí svojho luxusného domu v podhradí.
Tieto tri príbehy do značnej miery vysvetľujú, prečo si až 62,8 percenta ľudí myslí, že hlavná téma kampane do parlamentných volieb v roku 2020 má byť zdravotníctvo a sociálne problémy. Tieto dve odvetvia úzko súvisia a ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí a rodiny boli dokonca v minulosti spojené pod jedno ministerstvo. Podľa Tomáša Szalaya z think-tanku Health Policy Institute je v zdravotníctve kľúčové zabezpečiť predvídateľnosť. Táto výčitka najčastejšie zaznieva z prostredia zdravotných poisťovní. Tie si potrebujú na začiatku roka vytvoriť obchodno-finančný plán na celý rok. Podľa CEO zdravotnej poisťovne Dôvera Martina Kultána je obrovským problémom zdravotníctva „legislatívna smršť“ a to, že zákony sa menia príliš rýchlo. Kultán sa pre .týždeň vyjadril, že „je jedno, koľko peňazí dáte do zdravotníctva, no keď budem vedieť, že legislatíva bude platiť ďalšie roky, tak sa zariadime úplne inak než v prípade, keď nevieme, čo bude v zdravotníctve platiť zajtra“.
Koalícia PS/Spolu predložila do parlamentu návrh zákona o osobitných opatreniach na usporiadanie konfliktu záujmov v oblasti zdravotníctva a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon má obmedziť vplyv skupiny Penta v zdravotníctve. Táto neslávne známa finančná skupina vlastní poisťovňu Dôvera, sieť nemocníc Svet zdravia a ProCare a do jej portfólia patrí aj sieť lekární Dr. Max.
Návrh zákona hovorí o zákaze krížového vlastníctva v zdravotníctve. Tento návrh podľa Tomáša Szalaya „neprešiel verejnou diskusiou, neobsahuje analýzu dopadov a jeho potenciálna protiústavnosť hrozí drahou súdnou dohrou. Návrh plní výlučne funkciu predvolebného marketingu pre stranu PS/Spolu“. Podľa predsedu Miroslava Beblavého má „Penta v zdravotníctve takú silu, že je schopná dlhodobo manipulovať a ovplyvňovať tie pravidlá tak, aby neboli v prospech pacienta, ale v prospech maximalizácie jej zisku“. Beblavý ďalej tvrdí, že „nenašli dôkazy o tom, že by Penta za rovnaké peniaze poskytovala nejakú kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť“. Poslanec Beblavý však nikde nepomenoval, proti čomu má byť zákaz krížového vlastníctva namierený a podľa CEO Dôvery Martina Kultána „nikto nepovedal, čo sa v zdravotníctve zlepší z pohľadu pacienta, ak sa zakáže krížové vlastníctvo. Tento zákon je predvolebným výkrikom a nástrojom boja, no reálne nemá šancu zlepšiť nič a v niektorých prípadoch môže situáciu v zdravotníctve z pohľadu pacienta ešte zhoršiť“.
JANA BIROŠOVÁ/SITA17. október 2019 Záhorská Bystrica: Predseda hnutia Progresívne Slovensko Michal Truban počas protestu politikov za spravodlivosť a za prijatie zákona Lex Haščák.
Nemenej kritický je k Lex Haščák aj šéf Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) Martin Smatana, ktorý nám povedal, že „vertikálne vlastníctvo v zdravotníctve nie je problém. Pozreli sme sa na to, či Dôvera platí nejaké iné než štandardné platby svojim nemocniciam a nenašli sme tam nijaký problém“. Na otázku, prečo teda politici riešia krížové vlastníctvo, Smatana uviedol, „že riziká pri krížovom vlastníctve existujú, no v tomto prípade ide skôr o osobu pána Haščáka a obvinenia, ktorým čelí“.
Podľa Tomáša Szalaya, o ktorom Miroslav Beblavý vyhlásil, že je pod vplyvom
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
