Téma .týždňa: Osobnosti a antiosobnosti roku 2019
.redakcia + .témy +
15. december 2019
Slovenské a svetové osobnosti a antiosobnosti redaktorov časopisu .týždeň za rok 2019
Slovenské a svetové osobnosti a antiosobnosti redaktorov časopisu .týždeň za rok 2019
Peter Juhás a jeho tím ● Zuzana Čaputová ● Uveriteľní politici ● Novinári
Za hlavnú domácu osobnosť roka 2019 vyhlasuje .týždeň vyšetrovateľa Petra Juhása a jeho tím.
Bezprostredne po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej považovala väčšina ľudí za najpravdepodobnejšieho objednávateľa Mariána Kočnera. Tá istá väčšina si súčasne myslela, že objednávateľ ani vykonávatelia nebudú nikdy obvinení, obžalovaní a odsúdení. Na to mal Kočner a za ním stojaci ľudia príliš silné kontakty na polícii, prokuratúre a súdoch.
Dnes vieme, že jeho ovládnutie časti polície, prokuratúry a súdov boli ešte príšernejšie, než si mnohí dokázali predstaviť. Napriek tomu sedí Kočner vo vyšetrovacej väzbe a je obžalovaný aj z objednávky vraždy. Ako je to možné? Tak, že existujú aj čestní a zároveň schopní policajti. V tomto prípade Peter Juhás a jeho tím.
Ich výsledky by boli obdivuhodné za každých okolností. Ak si však uvedomíme, v akých podmienkach pracovali, tak sa výsledky stanú priam neuveriteľnými. Veď ministerkou vnútra je Denisa Saková, ktorú by Kočner asi nenazval inak, než Kaliňákovou opičkou. Policajným prezidentom je Milan Lučanský, ktorý Juhásov tím rozpustil okamžite po uzavretí prípadu. V súvislosti s týmto človekom možno stojí za pripomenutie jeden z odkazov v Kočnerovej Threeme: “Lučanský vybavený. PLNÁ PODPORA !!!!!!” Nuž a riaditeľom NAKA je Branislav Zurian, ktorý Juhásovi nedovolil hovoriť s médiami ani po uzavretí prípadu a toto svoje rozhodnutie obhajoval slaboduchými výhovorkami typu: “Nebolo by to fér voči ostatným členom tímu. Nech sa potom urobí rozhovor s každým členom tímu.”
V takomto prostredí dokázal Juhásov tím nielenže vyšetriť vraždu a uzavrieť prípad obžalobou objednávateľa a vykonávateľov, ale odhaliť ešte oveľa viac. Veľmi nápomocný bol v tomto smere Peter Tóth, ktorý pre Kočnera pracoval a teraz sa snaží zachrániť si krk spoluprácou s políciou. Dôkazom mal byť aj odovzdaný Kočnerov mobil, o ktorom boli zrejme spolu s Kočnerom presvedčení, že všetko zaujímavé v ňom je spoľahlivo zašifrované. Nebolo. Juhásov tím sa tak dostal ku Kočnerovej komunikácii, ktorá nielenže významne prispela k dokazovaniu účasti na vražde, ale zjavne pomáha aj pri odhaľovaní mnohých ďalších zločinov, vrátane zmenkového podvodu v prípade televízie Markíza.
Vždy, keď si únoscovia tohto štátu myslia, že už si môžu dovoliť úplne všetko – aj únos a vraždu – nájdu sa dovtedy verejne neznámi vyšetrovatelia, ktorí ich zo zločinov usvedčia. Je to tak - v najkritickejších okamihoch sa tu opakovane nájdu policajti, ktorí naozaj pomáhajú a chránia.
MARKO ERD/SME/PROFIMEDIA12. november 2019 Trnava: Šéf vyšetrovacieho tímu vraždy Jána Kuciaka Peter Juhás na medzinárodnej konferencii Slovensko proti všetkým mafiám. Juhásov tím sa dostal ku Kočnerovej komunikácii, ktorá významne prispela k dokazovaniu účasti na vražde.
Osobnosťou roka 2019 je podľa .týždňa Zuzana Čaputová – a to tak za spôsob jej výhry v prezidentských voľbách,ako aj pre obsah.
Ficov pád sa začal pred piatimi rokmi debaklom s Kiskom. V roku 2019 ho pred definitívnym tvrdým dopadom mohli zachrániť len ďalšie prezidentské voľby. Ak by vyhral Šefčovič, Fico mohol škodiť tejto krajine ďalej ako predseda Ústavného súdu. Vyhrala však Zuzana Čaputová, ktorá tým prezradila dve dôležité veci. Prvú tým, ako viedla svoju kampaň – v čase prázdneho marketingu bola úplne prirodzená. Druhú tým, ako pokojne odmietla kultúrne vojny, čím ukázala, že ide o umelo vytváranú tému. Takúto kandidátku sme si zvolili. My, tu na Slovensku.
Osobnosťou roka 2019 je podľa .týždňa skupina uveriteľných politikov. Jedným z dlhodobých problémov bola totiž nízka kvalita opozičných strán a ich lídrov. Predstava, že smerácku mafiu by mala nahradiť štvorica Matovič, Kollár, Hlina a Sulík, nevyvolávala optimizmus. Rok 2019 priniesol výraznú zmenu. Najvyššie preferencie majú dve nové politické zoskupenia – Za ľudí a PS/Spolu. A tvárami týchto strán sú viacerí uveriteľnejší ľudia. A nejde len o Andreja Kisku či viacerých expertov PS/Spolu. Ak k tomu prirátame aj novú vlnu komunálnych politikov, akým je napríklad Matúš Vallo, s budúcnosťou to na konci roka 2019 vyzerá omnoho lepšie.
Osobnosťou roka sú podľa .týždňa aj novinári. Vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice im poskytlo príležitosť ukázať, či sa dokážu vyrovnať s tým, čo všetko polícia našla u páchateľov tohto zločinu. Veľká časť novinárov na čele s Monikou Tódovou z Denníka N sa s touto výzvou vyrovnala profesionálne. Informácie, ktoré sa k nim dostali, poctivo preverovali a dávali do súvislostí tak, aby verejnosti poskytli plastický obraz o skutočnom stave zákonnosti na Slovensku. Dali ľuďom aj možnosť pochopiť, ako a z čoho bolo pradivo „mafiánskeho štátu“ upletené. Dnes pred novinármi stojí nová výzva – kvalitná a pútavá žurnalistika aj bez informácií z vyšetrovacích spisov.
Politická mafia ● Sudcovský stav ● Marián Kuffa a neláskavá časť cirkvi ● Marian Kočner
Hlavnými antiosobnosťami roka 2019 sú podľa .týždňa ľudia, ktorí sú podľa informácií z vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej členmi organizovanej skupiny pôsobiacej v najvyšších sférach.
Kto patrí do tejto skupiny? V prvom rade sú to špičky politickej strany Smer, ktoré za fungovanie fenoménu Kočner počas ostatnej dekády nesú hlavnú zodpovednosť. Fico môže za to, že sa ako predseda najsilnejšej a 12 rokov vládnucej strany snažil najmä o to, aby si udržal moc, a nie o to, aby reálne slúžil ľuďom tejto krajiny. Jeden z mnohých dôkazov je nahrávka z bytu na Vazovovej ulici, ktorá sa tento rok dostala na verejnosť. Aj keď Fico nie je hlavná postava kauzy, pasáž jeho rozhovoru so šéfom skupiny Penta Jaroslavom Haščákom (a ešte viac debata Haščáka s Ficovým tajomníkom Františkom Határom) odhaľuje mnohé, napríklad typ ľudí v prostredí Smeru. A cítiť z nej aj to, že to hlavné, na čom im skutočne záleží, je moc. Všetko ostatné – česť, právo, zdravotníctvo, školstvo – je v takomto svete druhoradé.
Dôsledkom je vytvorenie špeciálnej kasty „našich ľudí“, ktorí sú nad zákonom, takže kto medzi nich patrí, môže všetko. Presne takéto prostredie dovolilo rásť Marianovi Kočnerovi, ktorý si našiel svojich ľudí v politike, na prokuratúre či na súdoch. Nezabúdajme – Robert Fico bol Kočnerov sused v Bonaparte a osobne loboval u ministerky Žitňanskej, aby do Súdnej rady nominovala Moniku Jankovskú. A práve tento rok sa naplno ukázalo, kto je Jankovská. Prostredie, ktoré Fico podobným spôsobom zastrešoval, dovolilo fungovať aj ľuďom ako Martin Glváč, o ktorom prepisy z Threemy hovoria jasne, a ešte mnohým a mnohým podobným. Ficom udržiavané prostredie tiež umožnilo vplyv podnikateľskej skupiny Bödörovcov na políciu, dnes už vieme o priamej a efektívnej linke Kočner–Bödör–Gašpar. Za zmienku stoja aj Kočnerove kontakty s Viktorom Stromčekom, a nezabúdajme ani na pôsobenie Roberta Kaliňáka vrátane únosu Vietnamca.
Do kategórie antiosobností 2019 však patrí aj početne omnoho väčšia skupina ľudí. Sú to tí oportunisti, ktorí sa priamo nepodieľali na zločinoch či krivení práva, ani sa nekamarátili s Kočnerom, no svojím mlčaním, hlasovaním či súhlasným vyjadrovaním podporovali prostredie „našich ľudí“. Sú to poslanci Smeru, SNS a Mosta a ďalšie spriaznené skupiny. Na ich čele je nepochybne premiér Peter Pellegrini.
JOZEF JAKUBČO/SME/PROFIMEDIA29. október 2019 Bratislava: Robert Fico a podpredseda parlamentu Martin Glváč po tom, ako v Národnej rade neprešiel návrh na odvolanie Glváča z funkcie pre jeho komunikáciu s Mariánom Kočnerom. Aj takto sa na Slovensku naďalej kriví právo.
Antiosobnosťou roka 2019 je podľa .týždňa sudcovský stav. Tento rok ukázal, ako sa dá spravodlivosť kúpiť. Desivé množstvo takýchto sudcov reprezentuje osoba v drahom činčilovom kožuchu. V rade za Monikou Jankovskou však stoja ďalší: David Lindtner, Vladimír Sklenka, Jarmila Urbancová, Miriam Repáková, Nora Halmová, Zuzana Maruniaková, Denisa Cviková, Andrea Haitová a ďalší. A tiež vrcholné orgány sudcovskej samosprávy. Očista takejto justície je obrovskou výzvou. Potrebujeme na to odvážnych politikov a obrovskú podporu verejnosti. A máme ešte problém navyše: Kočner priznával, že na slovenské súdnictvo majú rozhodujpci vplyv väčší „páni“ než on. Kto? Napríklad tajomný Zoro.
Celou skupinou antiosobností za rok 2019 sú pre .týždeň tí veriaci, kňazi aj biskupi, ktorí sa nechali zlákať kultúrnou vojnou a prijali pritom pomocnú ruku, ktorú im ponúkol extrém, Kotleba, Harabin, lživé médiá, no aj Smer a počas prezidentských volieb Šefčovič. Marián Kuffa sa stal smutným symbolom tohto úpadku. Trnavský arcibiskup Ján Orosch sa hanebne zachoval k Zuzane Čaputovej aj k Františkovi Mikloškovi, čo potvrdil aj prezentáciou Kuffu na Trnavskej novéne, kde kňaz využil náboženskú slávnosť na primitívne útoky na liberálov a politickú agitáciu extrému.
Antiosobnsťou roka 2019 je Marián Kočner. Ak by mal súčasný stav totálnej krízy spravodlivosti na Slovensku dostať meno, niet lepšieho symbolu. Človek, ktorý sa nie tak dávno prezentoval na verejnosti ako ctihodný občan v sledovaných reláciách, sedí dnes za mrežami. Osoba, ktorá bola v minulosti chybne označovaná za podnikateľa, ovládala na povel generálneho prokurátora Trnku, ale aj mnohých sudcov, policajtov a politikov. Tento rok navyše ukázal, že na jeho popis už nestačia mafiánske zoznamy, keďže podľa obžaloby ide o objednávateľa vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Ako sa s tým vyrovnajú súdy, zatiaľ nevieme. No škody, ktoré napáchal, presahujú dĺžku jeho života.
Hongkonské hnutie za slobodu ● Pápež František ● Globálna aliancia proti terorizmu ● Milión chvíľok pre demokraciu
Stav slobody vo svete má klesajúcu tendenciu. Organizácia Freedom in the World už od roku 2005 zaznamenáva globálny úpadok politických práv a občianskych slobôd. Aj preto predstavovalo jeden z najdôležitejších momentov roku 2019 hongkonské hnutie za slobodu.
Vzniklo ako reakcia na dlhodobejšie okliešťovanie autonómie Hongkongu, ktorý síce patrí ku komunistickej Číne, no mal byť jej súčasťou v rámci usporiadania „jedna krajina, dva systémy“. Ako sa však dalo očakávať už pri jeho odovzdaní Číne, toto usporiadanie je tŕňom v oku Pekingu – a komunistická vláda ho postupne narúša. Cieľom je premeniť Hongkong na nesvojprávnu enklávu. Na jeho splnení pracuje Peking prostredníctvom svojich ľudí, ktorí riadia Hongkong v Legislatívnej rade. Šéfkou Rady je od roku 2017 Carrie Lam, ktorá ide Pekingu mimoriadne poruke. V roku 2019 sa pokúsila pretlačiť zákon, ktorý mal umožniť vydávanie stíhaných osôb z územia Hongkongu na územie pevninskej Číny – do rúk komunistických úradov. To by znamenalo faktický koniec už aj tak oklieštenej slobody: napríklad by to umožnilo odosielanie vydavateľov antikomunistickej literatúry a iných disidentov na stíhanie podľa zákonov komunistickej Číny.
Proti spomínanému zákonu vznikli masové protesty. Hnutie, ktoré sa v ich priebehu zrodilo, nadviazalo na tradíciu Dáždnikovej revolúcie, ktorá v roku 2014 na tri mesiace obsadila centrum Hongkongu, ale napokon dopadla bezúspešne – jej vodcovia boli stíhaní, jej požiadavky na oživenie slobôd pošliapané. V roku 2019 mal však Hongkong šancu dosiahnuť pozitívne zmeny. Protesty sa tak rozšírili, že Carrie Lam musela zákon pod tlakom stiahnuť. Protesty aj napriek tomu naberali na intenzite, a hoci ich prokomunistické úrady koncom roka tvrdými zásahmi zahnali do kúta, pevninská Čína si nemôže pripísať úspech. Naopak, v roku tridsiateho výročia masakry na Námestí nebeského pokoja sa jej opäť nahlas pripomenul duch nezlomného domáceho odporu voči diktatúre. A hoci boli obavy, či sa masakra nezopakuje na území Hongkongu, napokon sa Peking vyslať armádu neodvážil.
Dnes je v uliciach čoraz viac Hongkončanov a ich nespokojnosť s Pekingom sa stupňuje. Hongkong tým vyslal dôležitý odkaz svetu: keď môžu za svoju slobodu bojovať a prinášať obete obyvatelia bohatej enklávy, kde nepanuje neistota o každodenný chlieb, znovu jasne vidieť, že sloboda je najdôležitejšie dobro.
CHIEN-CHI CHANG/MAGNUM/PROFIMEDIA15. jún 2019 Hongkong, Čína: Protitotalitaristický pochod. V roku tridsiateho výročia masakry na Námestí nebeského pokoja sa komunistickej vládnej moci opäť nahlas pripomenul duch nezlomného domáceho odporu proti násilnej diktatúre.
Hlava katolíckej cirkvi je podľa .týždňa opäť jednou z osobností roka. Pre šírenie elementárnej lásky a dobroty, ale aj pre zvolanie špeciálnej biskupskej synody pre Amazóniu. Bolo by chybou vnímať stretnutie ako ekologický samit. Pápež František ho špecifikoval podtitulom: „Nové cesty pre cirkev a integrálnu ekológiu“. Integrálna ekológia podľa neho zahŕňa aj medziľudské vzťahy a je alternatívou na prežitie. Amazónia sa tak stala symbolom potreby zachovať rozmanitosť ľudských spoločenstiev a zvýšila aj povedomie o hodnotách tradičných spoločností. Pápež tým adresoval všetkým katolíkom dôležitú otázku: Ako byť pre týchto ľudí dobrou zvesťou, a nie hrozbou dekulturácie a uniformity?
Globálna koalícia proti terorizmu má za sebou rok, ktorý možno opatrne nazvať úspešným. Hlavným prvkom úspechu je vojenská porážka Islamského štátu. Tento dlhoročný cieľ bol dosiahnutý za cenu mnohých obetí – a treba vzdať hold všetkým, ktorí sa na ňom podieľali. Za ďalší úspech môžeme pokladať, že hoci teroristi v priebehu roka 2019 neprestali s vyhrážkami, že kampaň teroru masívne rozšíria do ulíc západného sveta, napokon sa to nepodarilo. Užitočné je aj poznanie, ako pozitívne pôsobí toto spojenectvo na globálnu spoluprácu ideologicky rozličných krajín a spoločenstiev. Výzvou však zostáva terorizmus v oblastiach, ako je Irak, Afganistan či časť Afriky.
Osobnosťou roka 2019 je iniciatíva Milion chvilek pro demokracii, ktorá ukázala, že nie všetkých ľudí v česku Babiš so Zemanom uspali. Mnohí vrátane mladých masovo demonštrovali za návrat slušnosti a pravdy do politiky. Ľudí, ktorí aj tridsať rokov od pádu komunistického režimu nezabudli, spojila táto nová iniciatíva na čele s Mikulášom Minářom. Český príbeh občianskej angažovanosti sa podobá na demonštrácie Za slušné Slovensko. Aj u susedov to boli najmä mladí, kto opakovane pritiahol na námestia státisíce ľudí. Masové protesty v Prahe, Brne a ďalších mestách vyústili do výzvy na demisiu premiéra Andreja Babiša. Odhliadnuc od tejto požiadavky je isté, že čím viac chvíľok Česi venujú protestom proti podvodom a únosu demokracie, tým skôr dosiahnu zmenu.
Recep Tayyip Erdogan ● Nicolas Maduro – tyran z Caracasu ● Andrej Babiš a Miloš Zeman ● Strache a posluhovači Kremľa
Turecký prezident urobil v roku 2019 veľa preto, aby upevnil svoju autokratickú moc, poškodil tureckú opozíciu a narušil krehkú geopolitickú rovnováhu v regióne. A hoci hlása, že ho motivuje vlastenectvo, na jeho konaní už niet ani stopy po politike, ktorá by Turecko priblížila k slobode, zabezpečila mu prosperitu a rešpektovanú pozíciu na medzinárodnej scéne. Robí presný opak.
Z geopolitického hľadiska je Erdoganovo vládnutie katastrofa. Lavíruje medzi Západom a Ruskom, z jednej aj druhej strany očakáva výhody, a hoci verbálne podporuje Severoatlantickú alianciu, v skutočnosti robí z Turecka najmenej spoľahlivého člena NATO. Turecko pod jeho vedením už dávnejšie dohodlo nákup ruského protiraketového systému S-400, čo je obrovská bezpečnostná hrozba. Zároveň Erdogan rieši problémy v regióne buď spôsobom sólovej akcie, alebo v spolupráci s Ruskom. Hoci z Turecka dlhé roky prúdila na územie Sýrie podpora teroristom, Erdogan vyhlasuje za teroristov Kurdov, ktorí sú v skutočnosti spoľahlivou záštitou proti Islamskému štátu.
A práve na Kurdoch sa Erdogan tento rok vyzúril. Keď Donald Trump ohlásil odchod amerických síl z turecko-sýrskeho pohraničia, pomohol Erdoganovi, ktorý dlho čakal, kým bude môcť z tohto pásma vyhnať Kurdov. Američania tam dovtedy fungovali ako morálna zábezpeka (turecká armáda by sa pri vyháňaní Kurdov neodvážila zaútočiť na armádu spojeneckej krajiny). Kurdi, samozrejme, územie odmietli opustiť. V zúfalstve sa obrátili na pomoc k sýrskemu asadovskému režimu aj k Rusku. Erdogan rozpútal ofenzívu, no napokon rafinovane „dospel k dohode“ práve s Ruskom. Ofenzívu tým „ukončil“ a zdanlivo bolo všetko v poriadku. V skutočnosti zostali po ofenzíve jatky. Obeťami sa stali nielen ozbrojení Kurdi a Kurdky, bojovníci proti IS, ale aj civilné kurdské obyvateľstvo, deti, starí ľudia. A vplyv Asada aj Ruska tým stúpol. Erdogan mohol doma sláviť „úspech“ – väčšina tureckého obyvateľstva považuje Kurdov za rodených teroristov a ohrozenie svojej vlasti. Erdogan si na podobných krokoch buduje svoju gloriolu a stáva sa jedným z najnebezpečnejších manipulátorov v regióne. Ak si k tomu pripočítame spôsob, akým drží pod krkom Európu v otázke utečencov, obraz lokálneho despotu s globálnym dosahom je úplný.
T.J. KIRKPATRICK/THE NEW YORK TIMES/PROFIMEDIA13. november 2019 Washington, USA: Recep Tayyip Erdogan počas stretnutia s Donaldom Trumpom v Oválnej pracovni Bieleho domu. Hoci turecký prezident verbálne podporuje Severoatlantickú alianciu, v skutočnosti robí z Turecka najmenej spoľahlivého člena NATO.
Nicolas Maduro spravil za šesť rokov z prosperujúcej krajiny skrachovaný štát. Venezuela mala v roku 2012 výkon ekonomiky podobný Slovensku. Dnes zažíva hyperinfláciu na úrovni 10 miliónov percent, hospodárstvo medziročne padlo o 35 percent. Z krajiny utieklo okolo päť miliónov ľudí, najviac v histórii Latinskej Ameriky. Obyvateľom chýbajú potraviny, lieky, pitná voda, nefunguje elektrina. Pokusy opozície prevziať moc Maduro vďaka podpore armády ustál. Venezuela je ukážkou zlyhania „socialistickej revolúcie“ a smutným príkladom toho, ako dokážu šialení politici za pár rokov zruinovať životy miliónom ľudí.
Česku naďalej vládne trestne stíhaný oligarcha. Premiér Andrej Babiš, ktorý je v obrovskom konflikte záujmov nielen v ekonomike, ale aj v mediálnej oblasti, urobil zo svojich zlyhaní celonárodný problém. Vlastné problémy zakrýva demagógiou, útokmi na inštitúcie EÚ a ďalšími nástrojmi, ktoré má ako predseda vlády k dispozícii. Vinou Babišovho mocenského vplyvu, médií, dohody s komunistami a podpory hlavy štátu hnutie ANO nielen vládne, ale stále ešte aj vedie v prieskumoch verejnej mienky. Sebcom českej moci je aj prezident Miloš Zeman, ktorý ťahá našich susedov mimo sveta Západu a systematicky pritom legitimizuje nenávisť a lož. Vinou oboch dnešné Česko balansuje na hrane mečiarizmu.
Hovorilo sa to nich dlho, boli rôzne náznaky, no tento rok sa ukázali v plnej nahote. Škandál Ibiza, kde sa nechal bývalý rakúsky vicekancelár Heinz-Christian Strache nachytať, ako pred voľbami výmenou za finančnú podporu sľubuje domnelej dcére ruského oligarchu štátne zákazky, ukázal pravú tvár týchto proruských strán. Zakrývajú sa za národniarstvo, no bez mihnutia oka predajú národné záujmy. Politicky obchodujú s Kremľom, ktorý ich využíva na jediný cieľ – zvnútra oslabovať a krok po kroku rozkladať EÚ a NATO. Strache, Salvini, Le Pen, Danko – všetci snívajú o mostoch do Ruska. V skutočnosti chcú iba získať moc a naplniť si vrecká.
Júlia Rázusová ● Roland Kubina: Za sklom ● Erik Sikora ● Craig Mazin ● Leonard Cohen ● Olga Tokarczuk
Štyri divadelné Dosky zo siedmich pre monodrámu Moral Insanity Prešovského národného divadla (najlepšia inscenácia roka, réžia, mužský herecký výkon – Peter Brajerčík a hudba – Martin Husovský) plus piata Doska za mimoriadny počin v oblasti činoherného divadla, to už nie je náhoda. Hoci iniciátorom i spoluautorom projektu je herec Peter Brajerčík, sám sa vyjadril, že si režisérku Júliu Rázusovú vybral práve preto, že je náročná, vždy perfektne pripravená a mimoriadne inšpiratívna.
Autorom námetu a súčasne jedným z producentov seriálu Za sklom je Roland Kubina, no bez dvojice scenáristov Romana Olekšáka a Valerie Schulczovej, ako aj bez režisérov Róberta Švedu, Petra Bebjaka a Michala Blaška by sa mu nepodarilo vytvoriť televízny počin roka. Hoci od začiatku bol seriál inšpirovaný príbehom dvoch policajtov, postupne sa do neho dostávalo čoraz viac reálnych postáv z politiky, v tretej sérii sa im dokonca podarilo nenásilne zakomponovať do deja aj vraždu novinára a celý prehnitý systém našej politiky.
Laureátom Ceny Oskára Čepana za rok 2019 sa stal Erik Sikora. Keďže tento džumelec (prečo džumelec, to si čitateľ vypátra sám) nebol doteraz veľmi známy, je dosť pravdepodobné, že jeho tvorbu väčšina čitateľov .týždňa nepozná. No to sa dá pomerne ľahko napraviť. Mnohé jeho diela majú formu videí voľne prístupných na internete, takže sa s nimi dá rýchlo zoznámiť. Videá sú originálne, vtipné a milé – a okrem toho majú v sebe ešte niečo, čo sa dosť ťažko uchopuje do slov. Nech sa páči vyskúšať.
MICHELLE GROSKOPF/THE NEW YORK TIMES/PROFIMEDIA22. september 2019 Los Angeles: 71. ročník Emmy vyhral v kategórii najlepšia miniséria Černobyľ. Autor a iniciátor série Craig Mazin (vpravo) sa raduje spolu s producentkami Sanne Wohlenberg a Carolyn Strauss a režisérom Johanom Renckom.
Nikto by asi nepredpokladal, že autor poklesnutých komédií ako Scary movie dokáže vytvoriť taký silný seriál o viac než tridsaťročnej jadrovej tragédii v Černobyle, a že o ňu vzbudí nielen obrovskú vlnu záujmu, ale dostane sa na vrchol televíznych seriálov všetkých čias v sledovanosti i v hodnotení kritikov. Američan Craig Mazin si o tragédii naštudoval množstvo materiálu a svedectiev a potom pocítil, že tá téma je pre neho dôležitejšia než komédie, takže presvedčil stanicu HBO, aby s ním do toho išla.
Legendárny kanadský spevák zomrel síce už na jeseň 2017, no zdá sa, že smrť bola naňho prikrátka. Keď sme si mysleli, že album You Want It Darker bol definitívnou bodkou za jeho kariérou, objavil sa nový album Thanks For The Dance. Majster už takmer nespieva, melódie môžeme len tušiť, no tie texty! Jeho finálna spoveď je majstrovské dielo, postavené na hlbokom hlase a jemnom hudobnom sprievode. Spevák sa vracia do svojej minulosti, kde popri vážnych témach vie byť aj sarkastický a humorný.
Poľská spisovateľka získala Nobelovu cenu za literatúru ešte za rok 2018, keď Švédi cenu neudelili vinou škandálu manžela jednej z členiek Akadémie. Tokarczuk cenu dostala za vytváranie príbehov, ktoré súvisia s prekračovaním hraníc. Vo svojej slávnostnej reči zdôraznila ako reakciu na „nobelovský škandál“ aj význam nehy vo vzťahoch k iným a svetu: „Neha sa ukazuje všade tam, kde sa zblízka a opatrne dívame na druhú bytosť alebo na niečo, čo nie je naším vlastným ‚ja‘.“
Craig Ramsay ● Petra Vlhová ● Ján Kozák ml. a ŠK Slovan ● Jürgen Klopp a Liverpool ● Tom Brady ● Alex Pietrangelo a St. Louis Blues
Kanadský tréner je podľa .týždňa športovou osobnosťou roka. Svojím koučingom pobláznil Slovensko a vniesol novú vieru do nášho hokeja. Na domácich majstrovstvách sveta postavil hru na rýchlom korčuľovaní a dodržiavaní systému. Hráči hrali útočný hokej, na ktorý sa zrazu dalo pozerať. A hoci to na štvrťfinále nestačilo, nastupujúcej generácii hráčov doplnených o kvalitu z NHL sme tlieskali všetci. Preto nás mimoriadne teší, že Craig Ramsay pokračuje s reprezentáciou ďalej.
O tom, že Petra Vlhová bude dôstojnou nástupníčkou Veroniky Velez-Zuzulovej, vieme už niekoľko rokov. V roku 2019 sa to potvrdilo mierou vrchovatou. Vo Svetovom pohári Petra vyhrala dva slalomy a dva obrovské slalomy, na konci sezóny obsadila celkové druhé miesta v slalome, v obrovskom slalome aj v absolútnom poradí. Vrcholom však boli februárové majstrovstvá sveta vo švédskom Aare, kde Vlhová získal bronz v slalome, striebro v alpskej kombinácii a zlato v obrovskom slalome.
Ešte v lete trénoval béčko, no po nútenom odchode Ševelu sa z neho stal kouč prvého tímu. Syn bývalého trénera národného tímu sa svojej príležitosti nezľakol a mančaft zložený z legionárov pretlačil do skupinovej fázy Európskej ligy. U Kozákovcov tak vyrastá ďalšia trénerská kapacita. Slovanistický úspech má, žiaľ, aj odvrátenú tvár. Klub si už roky nevie poradiť so svojimi ultras a pre trest UEFA sa dva top zápasy odohrali bez fanúšikov. Na ich miesta zasadli deti, spravili fajn atmosféru a ukázali, že to ide aj bez ultras.
JOE KLAMAR/AFP/PROFIMEDIA26. október 2019 Sölden, Rakúsko: Petra Vlhová počas ženského obrovského slalomu na pretekoch Svetového pohára v alpskom lyžovaní. Slovenka obsadila v sezóne 2018–19 celkové druhé miesta v slalome, v obrovskom slalome aj v absolútnom poradí.
In Jurgen We Trust, znelo po príchode nemeckého trénera na Anfield Road. Klopp naštartoval liverpoolskú mašinu, ktorá dominovala v Premier League. Na konci ju síce predbehlo City, no tím získal trofej v Lige majstrov. Finále s Tottenhamom za veľa nestálo, ale najlepší výkon The Reds predviedli v semifinále s Barcelonou. Vonku prehrali 3:0 a všetko sa zdalo rozhodnuté, no domáce víťazstvo 4:0, za ktorým stáli najmä liverpoolskí náhradníci, sa zapísalo medzi najpamätnejšie zápasy Ligy majstrov. Dnes The Reds dominujú aj doma.
Americký futbal patrí k najpopulárnejším športom a Superbowl – finále americkej Národnej futbalovej ligy – je jeden z najsledovanejších športových prenosov na svete. Klub New England Patriots hral v štyroch z posledných piatich ročníkov Superbowlu, z toho trikrát vyhral. Tvorcom hry v americkom futbale je takzvaný quarterback (rozohrávač). Quarterbackom tímu New England Patriots je štyridsaťdvaročný Tom Brady. V roku 2019 vyhral svoj šiesty Superbowl. Viac víťazstiev nemá nielen nijaký iný hráč, ale ani nijaký klub.
Z outsidera, ktorý mal mimoriadne nepresvedčivý vstup do sezóny 2018 – 2019 v kanadsko-americkej NHL, sa prepracovali až na hokejový Olymp. St. Louis Blues nebol síce nabitý najväčšími hviezdami ligy, no partia okolo kapitána Alexa Pietrangela, Ryana O’Reillyho a Vladimira Tarasenka dokázala dokráčať až do finále, v ktorom zdolali favorizovaný Boston Bruins. Posledným porovnateľne prekvapivým víťazom bojov o pohár lorda Stanleyho bola Carolina Hurricanes v sezóne 2005 – 2006.