robert Fico pred voľbami v roku 2010 varoval občanov, že po parlamentných voľbách môže jeho vládu, ktorú tvorilo HZDS Vladimíra Mečiara a SNS Jána Slotu, nahradiť pravicový zlepenec. V roku 2020 je jasné, že ak niekto nahradí súčasnú vládu, budú to strany, ktoré majú do značnej miery odlišný ideologický pohľad na svet.
Podľa preferencií politických strán Za ľudí, koalície PS/Spolu, hnutia OĽaNO, Sme rodina, SaS a KDH sa zdá, že práve tieto strany vytvoria budúcu vládnu koalíciu. Samozrejme, do volieb, ktoré sa konajú 29. februára, sa môže situácia zmeniť. Tieto strany majú nepochybne programové prieniky a vytvorenie fungujúcej koalície možné je. Budúca vláda sa však bude od začiatku pohybovať na tenkom ľade.
rovnica o mnohých neznámych
Menej ako tridsať dní do volieb máme o potenciálnej koalícii viac otázok ako odpovedí. Istotou je, že fašistická ĽSNS, Smer, Za ľudí, PS/Spolu a OĽaNO v parlamente budú. Na hranici zvoliteľnosti oscilujú strany SaS, KDH, Sme rodina a SNS, avšak stabilne sa pohybujú nad hranicou piatich percent.
Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Focus sú ďalšie tri strany, Most-Híd, MKS a Dobrá voľba pomerne blízko zvoliteľnosti a ich podpora je momentálne na úrovni okolo štyroch percent. Karty ešte nie sú definitívne rozdané, je teda náročné určiť, ako bude v skutočnosti vyzerať budúca vláda.
Všetky strany vrátane Smeru a SNS už pred voľbami vylúčili vytvorenie koalície s ĽSNS. Dôveryhodnosť slov Roberta Fica, Petra Pellegriniho či Andreja Danka je, mierne povedané, otázna. Predseda SNS nie tak dávno proklamoval, že vo vláde „s Maďarmi“ nebude. Dôvodov, prečo by sme mali súčasným lídrom koalície veriť, že by vládu podporovanú Marianom Kotlebom netolerovali, mnoho nie je.
V prípade, že sa nedočkáme žiadneho volebného prekvapenia na úkor jednej zo strán, ktoré sú dlhodobo preferenčne nad piatimi percentami, budú koalíciu tvoriť pravicové, stredové i ľavicové strany a hnutia. Zastúpenie budú mať konzervatívci aj liberáli.
Absencia jasného lídra budúcej koalície nie je tragédia, ale komplikácia.
absencia hegemóna a skúseností
Dôležitým faktorom, ktorý môže, ale nemusí prispieť k nestabilite budúcej koalície, je absencia skúseností z vrcholovej politiky. V minulosti bolo zvykom, že vládna koalícia mala na čele lídra, ktorý bol dominantnou politickou silou. V roku 1998 to bolo SDK a v rokoch 2002 a 2010 SDKÚ.
Ak sa demokratickým opozičným stranám podarí vytvoriť vládu v roku 2020, bude v nej pravdepodobne absentovať hegemónna sila. Preferenčné rozdiely medzi stranou Za ľudí a koalíciou PS/Spolu sú na úrovni štatistickej chyby. OĽaNO sa pred niekoľkými mesiacmi odrazilo od dna a ich podpora kontinuálne rastie. Potvrdilo sa, že Igor Matovič dokáže na svoju kandidátku dostať marketingovo zaujímavých ľudí, ktorí dokážu voličov presvedčiť, aby vo voľbách podporili práve hnutie OĽaNO. Nedá sa teda vylúčiť ani možnosť, že potenciálnym premiérom bude Martina Šofranko či Igor Matovič. Podľa Eduarda Hegera je OĽaNO „ako zodpovedné hnutie pripravené na všetky alternatívny povolebných scenárov“. Heger teda nevylúčil ani nepotvrdil meno potenciálneho nominanta OĽaNO na pozíciu predsedu vlády. O stoličku predsedu vlády teda súperia tri strany a štyria kandidáti.
To, že budúca koalícia nemusí mať jasného lídra, nie je tragédia, no je to komplikácia pri povolebných vyjednávaniach. Práve líder môže, paradoxne, zohrať ekumenickú rolu pri vyjednávaniach o budúcej koalícii. Dnes je jasné, že novým premiérom sa stane človek, ktorý nemá skúsenosti s vedením vládnej koalície. Posledným bardom slovenskej politiky, ktorý sa na nejakých koaličných radách zúčastnil, je predseda SaS Richard Sulík. Jediným aktívnym politikom tejto potenciálnej koalície, ktorý v minulosti pôsobil ako minister, je Jozef Mihál. Miroslav Beblavý, Mária Kolíková a Lucia Ďuriš Nicholsonová zastávali pozície štátnych tajomníkov.
Andrej Kiska bol päť rokov prezidentom, ale parlamentná a stranícka politika sú pre neho novinkou. Generačná výmena politikov na Slovensku musela po tridsiatich rokov nastať, no silný líder a technológ moci môže byť rozhodujúcim elementom, ktorý dokáže napomôcť zostavenie koalície. A udržať ju pokope počas celého funkčného obdobia.
JOZEF JAKUBČO/PETIT PRESS/PROFIMEDIA3. december 2019 Bratislava: Tlačovka hnutia OĽaNO, počas ktorej Igor Matovič predstavil kandidátku do parlamentných volieb v roku 2020.
kultúrno-etické otázky
Koalícia PS/Spolu má vo svojom programe aj zavedenie registrovaných partnerstiev a podľa slov volebného lídra a predsedu Progresívneho Slovenska Michala Trubana sa ich strana nevzdá. V prípade, že sa slová Trubana potvrdia, bude čeliť budúca koalícia zásadnému problému. Proti registrovaným partnerstvám sa jasne vymedzila strana Sme rodina, OĽaNO, KDH a nepochybne aj konzervatívnejšia časť strany Za ľudí. Rozdiel je v prístupe týchto strán k tej téme. Predseda OĽaNO Igor Matovič v rozhovore uviedol „keď tu bude (Michal Truban) hovoriť, že registrované partnerstvá budú, tak nie, nebudú. Jedine, že by získal vo voľbách 50 percent a vládol sám“.
Ešte zásadnejší problém s registrovanými partnerstvami má hnutie Sme rodina. Boris Kollár na túto tému povedal: „Pokiaľ by niekto počas nášho prípadného pôsobenia vo vláde podporil alebo predložil návrh zákona o registrovaných partnerstvách, tak vláda končí. To je naša čiara, ktorú neprekročíme.“ V prípade, že chce budúca vláda tvorená opozičnými stranami vydržať vládnuť celé štyri roky, bude sa musieť liberálnejšia časť politických strán témy registrovaných partnerstiev či adopcie detí homosexuálnymi pármi vzdať.
Budúca koalícia bude bez akýchkoľvek pochybností manželstvom z rozumu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.