V sobotu sa rozhodne o budúcnosti Slovenska. Po minulotýždňovom rozhovore s Andrejom Kiskom prinášame ďalšie rozhovory s lídrami opozičných strán, veľkú reportáž z mítingov a náš redakčný pohľad na to, o čo všetko teraz ide.
Z volebných preferencií a z diania pred voľbami sa väčšinou snažíme odčítať najmä to, ako dopadnú voľby. Ale to dianie a vývoj tých preferencií nám hovoria aj niečo iné. Je to v podstate správa o stave krajiny. A tá je spoľahlivejšia, než predpovede volebných výsledkov.
toto, čo zažívame v týchto dňoch, je – mierne povedané – bizarné. Prebieha schôdza parlamentu, ktorej jediným zmyslom sú orgie populizmu a rozpočtovej nezodpovednosti. Dve vládne strany sa chcú rozlúčiť s vládnutím pompéznou kampaňou, ktorú má zaplatiť budúca vláda. A keďže dva návrhy zákonov sú predvolebnými sľubmi jednej z týchto strán, sledujeme vlastne pokus o predefinovanie pojmu predvolebný sľub – po novom by to mal byť sľub splnený ešte pred voľbami. Ale nedokážu to zrealizovať. Aby schôdzu otvorili, musia opäť raz hlasovať s neonacistami, lenže ani s nimi nemajú dosť hlasov.
Boris Németh
Schôdzu sa napriek tomu podarí otvoriť. Pretože ju podporia bývalí poslanci strany, ktorá bola vždy rozpočtovo zodpovednou alternatívou k súčasnej vláde. Pri neskoršom zdôvodňovaní svojho hlasovania pôsobia spomínaní poslanci poľutovaniahodným dojmom skupinky nešťastníkov po kolektívnej lobotómii. Predseda NR SR popri nich vyzerá ako filozof s mimoriadnymi rétorickými schopnosťami.
Otvorená schôdza však dva dni nebeží, pretože rečnícky pult zablokujú poslanci jednej z opozičných strán (ktorá síce nie je v parlamente, ale má tam poslancov). Vláda tak umožní opozícii štyridsaťosemhodinovú kampaň pokrývanú všetkými médiami. Keď sa pult konečne uvoľní, začnú v rozprave vystupovať najmä opoziční poslanci, takže opäť ide skôr o protivládnu, než o vládnu kampaň. Jediní opoziční poslanci, ktorí populistické vládne návrhy podporia, sú tí, ktorí schôdzu umožnili. A nielenže ich podporia, ale jeden z týchto návrhov dokonca zdvojnásobia. A potom sa nezúčastnia na hlasovaní. Bez nich nemajú dve vládne strany ani spolu s neonacistami dosť hlasov, takže nikto nevie, ako vlastne schôdza dopadne.
Zúfalstvo týchto strán je priam hmatateľné a najnovší prieskum verejnej mienky od dvoch najspoľahlivejších agentúr nám ukazuje príčiny tohto zúfalstva vyjadrené v číslach. Výsledky prieskumu sa nesmú zverejňovať a v záujme vládnych naozaj strán je, aby sa nezverejňovali. Tieto strany sa však už s predstihom postarali o to, aby sa výsledky dozvedel každý, kto má o ne záujem. A postarali sa o to vcelku vtipne – schválením päťdesiatdňového moratória de iure zrušili štrnásťdňové moratórium de facto. Takže vieme, že percentá nie jednej, ale už dvoch z troch vládnych strán sú dosť hlboko pod päťpercentou hranicou. A percentá tretej vládnej strany aj ich neonacistického partnera stagnujú na dlhodobých minimách alebo dokonca ešte trochu klesajú.
BORIS NÉMETH19. február 2020 Brno: Propagačné materiály strany Za ľudí na predvolebnom mítingu. Slušná politika na Slovensku na populizmus nestačí.
To, čo vidíme, však nie je porážka populizmu, je to jeho triumf. Predseda jednej z dvoch čisto populistických opozičných strán sa neštíti robiť kampaň prostredníctvom fotografií smrteľne chorých detí. Fotografií detí. Smrteľne chorých. A tento obludný nevkus sa presne triafa do vkusu jeho voličov. Takže im nemusí nič vysvetľovať. Naopak, predseda nepopulistickej protivládnej strany musí prácne vysvetľovať svojim voličom, že editované diskretitačné videá proti jeho osobe sú editované.
Najhoršou správou záveru kampane však nie je nič z toho, čo sme doteraz povedali. Najhoršou správou je šokujúci nárast preferencií politika, ktorý je esenciou populizmu. Marketing bez zmyslu, obal bez obsahu, egocentrizmus bez korekcií, exhibicionizmus bez zábran. Jediné, na čo sa možno u tohto človeka spoľahnúť, je jeho nespoľahlivosť. Vymýšľa si, klame, nedodržiava dohody, k partnerom sa správa úplne nekorektne. Dva roky prebúdzania slušného Slovenska končí obrovskou podporou zosobnenej neslušnosti (vysýpanie injekčných striekačiek na hlavu nič netušiaceho kolegu, eštebácke nahrávanie iného nič netušiaceho kolegu, osočovanie vlastných poslancov, ktorí od neho z rôznych dôvodov odišli).
Toto je kľúčová spáva o krajine. Na to, aby ste sa stali najvážnejším kandidátom na premiéra, stačí triviálne video z Francúzska a nezákonným spôsobom zorganizovaná pološialená anketa s otázkou o rakovine ďaleko za hranicou čierneho humoru. To stačí na viac ako pätnásťpercentnú podporu. Koľko z tých podporovateľov netuší, že lojalita tohto človeka k vlastnej vláde nijako neprekročí jeho lojalitu k čomukoľvek, čo nie je on sám? Inými slovami, koľkí z jeho podporovateľov netušia, že toto môže byť prvý európsky premiér, ktorý bude zvolávať demonštrácie proti svojej vláde? Ale im to nevadí. Možno sa na to dokonca tešia.
A tak nám tu po únose štátu hrozí jeho demontáž. Človek, ktorý v skutočnosti nemá nijakých spoľahlivých ľudí, ktorými by mohol obsadiť dôležité posty v štáte, nebude mať záujem o regeneráciu tohto štátu a jeho udržiavanie v dobrej forme. Doterajší únoscovia mali záujem na fungovaní štátu aspoň do tej miery, ktorá im umožňovala efektívne kradnúť. Tento nebude mať ani len takú motiváciu. Slovenský volič sa chystá vydať krajinu napospas chorej kreativite nezodpovedného egoistu. Aspoň teda krátko pred voľbami to tak vyzerá.
Posledné dni pred voľbami hlavná kampaň prebiehala priamo v sále Národnej rady SR. Popritom však strany finišovali aj so svojimi aktivitami v teréne. Ako to vyzeralo?
kampaň vrcholí. Slovensko je pripravené na zmenu, ktorú v nejakej forme ponúkajú všetky strany. Dokonca aj tá, ktorá krajinu viedla s krátkou prestávkou dvanásť rokov. Práve Smer, ktorý bol kedysi kráľom kultúrnych domov, však stráca dych. Rozhodol sa bojovať o voličov lacným populizmom a schvaľovaním sociálnych balíčkov menej než dva týždne pred voľbami. Na mimoriadnej schôdzi chcel presadiť zdvojnásobenie prídavkov pre rodičov či trinásty starobný dôchodok. Tento pokus aspoň načas prekazili opoziční poslanci z koalície PS/Spolu. Okupovaním rečníckeho pultu sa pokúsili z koaličnej kampaňovej aktivity urobiť svoju vlastnú.
Smer sa sústredil na kampaň v Národnej rade tak, že prácu v teréne dva týždne pred voľbami ignoruje. Až v poslednom týždni kampane sa chystá v nesprávny deň oslavovať MDŽ. Opozičným stranám parlamentný kabaret síce plány skomplikoval, no kampaň neprerušili. Naďalej sa konali podujatia po celom Slovensku a dokonca aj za jeho hranicami. Boli sme sa preto pozrieť, ako to vyzeralo a či to fungovalo v prípade ĽSNS, Vlasti, OĽaNO, PS/Spolu a Za ľudí.
Bývalý minister spravodlivosti a expredseda Najvyššieho súdu po prezidentských voľbách povedal, že do parlamentu kandidovať nebude a stranu nezaloží. Neprekvapivo dnes stojí na čele kandidátky svojej strany a do parlamentu kandiduje. Muž, ktorý o sebe tvrdí, že má pevné zásady a drží slovo: Štefan Harabin. Jeho míting sa koná v jednom z najluxusnejších hotelov v Žiline. K rétorike, ktorú sme si vypočuli, by sa viac hodila staničná krčma. Kaviareň hotela je zaplnená do posledného miestečka a mnohí stoja pri barovom pulte a čakajú na Harabinov prejav. „Horúce kreslo so Štefanom Harabinom“ organizuje Žilinský večerník. Moderátor, ktorý lídra strany Vlasť privíta, je v tento večer úplne zbytočný. Harabin otázky nepotrebuje, odpovedá na to, na čo sám chce. V ten istý deň, ako sa konal míting v Žiline, vyjadril Harabinovi podporu aj dlhoročný predseda SNS a exprimátor Žiliny Ján Slota. Ten neodolal príležitosti kopnúť si do svojej bývalej strany a jej predsedu Andreja Danka.
Harabinovi treba uznať, že je skvelý rétor. Pri masívnej demagogickej kritike Európskej únie a NATO zaznieva prvýkrát masový potlesk. Pre Harabinovo auditórium je irelevantné, že Harabin klame o tom, že sa NATO v blízkom čase rozpadne, že Zuzana Čaputová nie je ešte de iure prezidentkou Slovenska alebo o tom, že „ultraliberáli“ chcú rozvrátiť tradičnú rodinu. Sám seba štylizuje do roly kresťanského a národného kandidáta, ktorý ako jediný dokáže zabrániť „zlu z Istanbulu“. Počas prejavu útočí na všetky opozičné aj koaličné strany s výnimkou ĽSNS. Na nich neútočí. Zvláštne? Ani nie, očakávateľné. Publiku opakuje, že fašisti sú tí druhí, nie Marian Kotleba.
Druhý, silnejší jazdec apokalypsy sa na politickej scéne objavil pred viac než desaťročím. Auto polepené straníckymi symbolmi pozýva v Turčianskych Tepliciach ľudí, aby si vypočuli „skutočnú pravdu“. Pochopiteľne o „zlých liberálnych médiách“, LGBTI propagande a skorumpovanej koalícii a opozícii. Na námestí čaká v utorok na stretnutie s ĽSNS približne 150 ľudí. Na míting dohliadajú štátni aj mestskí policajti. Tí nám hovoria, že v meste nežije mnoho Rómov a v nie je tam žiadna osada. Kriminalita je tiež zanedbateľná. Napriek tomu tu Kotlebova strana dosiahla v parlamentných voľbách v roku 2016 viac než osem percent.
Kiska ani PS/Spolu nevedia vytvoriť takú atmosféru, ako OĽaNO. Prečo to takto nedokážu nové mladé strany? Nevieme.
ĽSNS prišla na míting dobre zorganizovaná. Okolie kotlebovských áut stráži niekoľko ochrankárov oblečených v čiernom. Na očiach majú slnečné okuliare, zrejme pre drsný imidž, a na prsiach majú go pro kamery, ktorými nahrávajú všetko, čo sa deje naokolo. Kamery sú nevyhnutné pre natáčanie propagandistických videí. Členovia ĽSNS sa za roky zmenili, gardistické uniformy vymenili za zelené a hnedé saká. Zmenila sa aj ich rétorika. Kotlebovci si uvedomujú, že rasistické a xenofóbne výroky môže štát účinne postihovať, preto už nehovoria o „cigánskych parazitoch“ a odsúdený poslanec počas svojho prejavu tvrdí, že chcú pomáhať všetkým slušným a pracujúcim ľuďom vrátane Rómov.
Priebeh mítingu ĽSNS je pokojný, na stretnutie s občanmi dorazili tí poslanci, ktorí dokážu ako-tak sformulovať zmysluplnú vetu. Postupne sa vystriedajú na korbe auta, ktoré slúži ako tribúna. Predstaví sa aj Vladimír Chovan, predseda strany Doma Dobre, ktorá kandiduje spolu s ĽSNS. Jeho príhovor je fádny a nudný. Hovorí o potravinovej sebestačnosti, no publikum necháva vlažným. Po ňom však prichádza Milan Mazurek, ktorý prednesie plamenný prejav. Zožne najväčší aplauz. Hovorí o katastrofálnej situácii dôchodcov aj mladých rodín. Snaží sa hrať kartou spomienkového optimizmu na minulý komunistický režim, ktorý podľa jeho slov dal mladým zadarmo byty a mladomanželské pôžičky. Po Mazurekovi začína rozprávať europoslanec Milan Uhrík. Upozorňuje fanúšikov strany na protest proti ĽSNS, ktorý sa koná pár metrov od korby auta, na ktorej stojí.
Práve vďaka Uhríkovi sme tento protest zaregistrovali a presunuli sme sa k skupinke asi dvadsiatich dievčat a niekoľkých mladých chlapcov s maturitnými stuhami. Študenti Strednej pedagogickej školy v Turčianskych Tepliciach spievajú a tancujú a v rukách držia transparenty s nápisom „Stop fašizmu“. Predsedníčky študentskej rady Miriam sa pýtame, prečo prišli. Vraj nechcú, aby sa opakovali dejiny 20. storočia. Po rozhovore s Miriam za nami prichádza SBS-kár a vraví, že tento protest sa mu páči, lebo je pokojný a neporušuje zákon. Na rozdiel od toho v Levoči. My sme však v Levoči na proteste boli, a preto sa ho pýtame, či prizná, že Mazurek vtedy klamal o dôvodoch rozpustenia mítingu. Po tejto otázke mu už nie je do reči a radšej odchádza. Pri pohľade na tancujúce mladé dievčatá, plné života a bez náznaku negatívnej emócie, máme dojem, že len ony pochopili, ako sa má správne čeliť fašistickému zlu. Pozitívnou energiou, úsmevom a odhodlaním. Mnohé politické strany by sa s nimi a s ich učiteľmi mohli ísť poradiť. Tento zážitok bol pre nás najsilnejší.
V utorok cestujeme aj na východ, kde podľa Roberta Fica síce „nič nie je“, no opozičné strany tam kampaňujú o to viac. Ako prvý navštívime míting OĽaNO v Spišskej Novej Vsi. Na námestí ľahko nájdeme pivovar, na dverách ktorého visí plagátik pozývajúci na diskusiu s kandidátmi od Matoviča. Je na ňom vytlačený zlý čas. Barman nás však uistí, že míting sa koná o piatej. Tak, ako znela pozvánka na Facebooku. Pár minút po nás vstúpia dnu aj štyria kandidáti. Jeden z nich je miestny Tomáš Cehlár. Matovičovci vedú kampaň decentralizovane, každý kandidát si môže urobiť diskusiu vo svojom meste. Darí sa im tak pokryť takmer celé územie.
Na akciu v Spišskej Novej Vsi prišli okrem Cehlára aj Peter Kremský a Oto Šipoš. Hviezdou dňa, na ktorú lákajú ľudí, je Jožo Pročko. Ten obchádza všetky kampaňové stretnutia OĽaNO a „moderuje“ ich. Po príchode vyzerá už unavene, čoskoro sa však ukáže, že bol pre matovičovcov skvelou akvizíciou. Keď do miestnosti v pivovare postupne prichádzajú ľudia, ožíva. S každým sa nahlas zdraví a vtipkuje. O piatej je miestnosť plná. Pročko po príchode skleslo odhadoval, že budú radi, ak príde 15 ľudí. Prišiel viac než dvojnásobok. Publikum je prekvapivo mladé, je tu viacero prvovoličov a dokonca aj tínedžerov, ktorí ešte nemali osemnásť. Dôchodcovia sú iba dvaja, jedna z nich je pani s rukou v sadre. Tú Pročko vtipom predstavuje ako ich expertku na zdravotníctvo.
BORIS NÉMETH18. február 2020 Turčianske Teplice: Predvolebný míting ĽSNS, na ktorom reční odsúdený exposlanec Milan Mazurek.
Diskusia OĽaNO sa oficiálne začne v momente, keď Pročko vytiahne selfie tyč a nasadí na ňu
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
