Čo je efektívnejšie: prerábať donekonečna staré budovy, aby ako-tak zodpovedali súčasným trendom v zdravotníctve, alebo radšej postaviť úplne nové na zelenej lúke? A sú vôbec nové budovy riešením najväčších problémov slovenského zdravotníctva? Aké máme možnosti a prečo ich nevyužívame?
Politici zistili, že je sexi sľubovať nové nemocnice. Už ťažšie sa im odpovedá na otázky, ako si takú nemocnicu predstavujú a odkiaľ na to zoberú peniaze. Druhá skupina politikov – to sú tí úplne bez fantázie a elementárnych znalostí stavu našich a vývoja zahraničných nemocníc – zase sľubuje investovanie do nemocníc: do ich rekonštrukcie.
nové nemocnice všetko sa rýchlo mení. Tomu sa musí prispôsobovať aj zdravotníctvo. Vieme, že bude čoraz menej detí a viac starých ľudí, ktorí budú potrebovať viac zložitejšej a nákladnejšej zdravotnej starostlivosti. Nevieme celkom predvídať, aké nové techniky a technológie veda prinesie. Už teraz však vieme, že pobyt v nemocnici je pre pacienta čoraz rizikovejší – v nemocniciach sa objavuje viac bakteriálnych kmeňov, ktoré nie sú liečiteľné antibiotikami, a teda vážne ohrozujú život pacientov.
Komplikovanejšie technológie liečby a ošetrovania, ktoré posúvajú možnosti medicíny, prinášajú so sebou vedľajšie účinky, komplikácie, pochybenia. Výsledok liečby často závisí od detailov. Zvládnuť ich v technicky zanedbaných a nevhodných budovách s organizačnými modelmi, vzorcami správania a myslením z druhej polovice minulého storočia, s informačnými technológiami na úrovni doby kamennej, je prakticky nemožné. Čiže sa dostávame do zacyklenia, kde zvýšené náklady produkujú zhoršovanie výsledkov.
Ak vám politici sľubujú dostatok sestier a lekárov, nevedia, čo hovoria, alebo vedome klamú. Nedostatok zdravotného personálu je celosvetový problém. Sestier viac nebude – skôr menej. Lekárov takisto. Môže teda na Slovensku vzniknúť sieť nemocničných zariadení, ktorá bude schopná poskytovať podstatne kvalitnejšiu a bezpečnejšiu starostlivosť s menším množstvom personálu a ktorá bude flexibilná, pripravená na všetky možné zmeny? Ktorá bude dokonca lacnejšia? Môže. No sieť už nemožno „opravovať“, treba ju vymeniť za novú.
Slovné spojenie „nová nemocnica“ evokuje niečo nielen lepšie, ale aj omnoho väčšie, monumentálnejšie. Je pravda, že niektoré nové európske nemocnice pripomínajú skôr chrámy. Najmä vstupné haly, ktoré otvoreným priestorom cez šesť poschodí navodzujú v návštevníkovi pocit bezvýznamnosti, niekedy až skľúčenosti či odovzdanosti (ako v kostole). Cestou megalománie by sme sa však nemali uberať.
V skutočnosti nové nemocnice môžu byť menšie než tie staré. Tisíclôžková stará nemocnica sa dá nahradiť päťstolôžkovou. Doba sa zmenila. A do nemocnice by sa mali prijímať iba pacienti, ktorí to naozaj potrebujú. Pretože pobyt aj v tej najlepšej nemocnici je rizikový. Takže všetko, čo sa dá, sa rieši v dennom režime (denná chirurgia, denné stacionáre), na ambulancii alebo doma (home care) využívaním nových technológií – a tiež už nám klope na dvere umelá inteligencia. Odhadom až 30 percent hospitalizácií je zbytočných. Že ľudia to tak nevnímajú a hospitalizáciu si vyžadujú? Viem si predstaviť, že by v rámci spravodajstva mohli po informácii o počasí a situácii v doprave dostať diváci aj informáciu o stave nozokomiálnych infekcií v nemocniciach... Myslím, že vnímanie a očakávania verejnosti by sa ihneď upravili.
Pri uvažovaní o novej nemocnici musíme v prvom rade vylúčiť pavilónový typ stavby. Ten sa už nikde nenosí. Predstavuje tisícky zbytočných kilometrov pre personál a tiež pacientov. Dajme prednosť kompaktnej budove. Viac horizontálnej než vertikálnej. Minimalizujme potrebu používať výťahy. V ideálnej situácii je súčasťou budovy aj hotel (môže slúžiť ako rezerva lôžok).
NIGEL HOWARD/ALAMY/PROFIMEDIA13. marec 2017 Kodaň, Dánsko: Typické štíty severskej architektúry na liečebnom stredisku pre onkologických pacientov v kodanskom dištrikte Nørrebro. Nemocnice sa už nemusia nevyhnutne stavať do výšky, majú byť flexibilné.
Všetky izby by mali byť rovnaké – jednolôžkové s príslušenstvom a tiež takzvaným family space – teda priestorom a posteľou, kde môže byť spolu s pacientom rodinný príslušník. Sestra nech je na dosah. Jej stanovisko je na chodbe, ktorá ako chodba vôbec nevyzerá, skôr ako obývačka. Z tohto stanoviska vidí stále cez sklenú stenu na pacienta. V takom prostredí vzniká interaktívny pacient či interaktívna rodina. Pacient i rodina sa stávajú súčasťou tímu.
Nie, jednolôžková izba nie je luxus. Jednolôžková izba je základný bezpečnostný prvok. Dnes už je to nárok. Ochraňuje pacienta pred infekciami získanými v nemocnici, je stále zrakovo aj prístrojovo monitorovaná. Má svoje súkromie a poskytuje všetky informácie. Väčšina vyšetrení a ošetrení sa uskutoční priamo na izbe, bez potreby transportovať pacienta. Jednolôžková izba je základný prvok flexibility nemocnice. Na každej izbe je možné poskytovať všetky stupne starostlivosti – od rehabilitačnej po intenzívnu. Na každej izbe je možné izolovať infekčného pacienta. A keby bolo zle (prírodná katastrofa, teroristický útok), tak kedykoľvek v priebehu niekoľkých hodín je možné počet postelí zdvojnásobiť – využitím family space.
Jednolôžková izba umožňuje riadiť nemocnicu v režime takzvaných plávajúcich lôžok. Nie sú to postele napustené vodou. Plávajúce lôžka znamenajú, že v nemocnici neexistujú klasické oddelenia. Každý lekár má k dispozícii toľko lôžok, koľko v daný deň pre svojich pacientov potrebuje. Čiže oddelením sa stáva izba pacienta. Tam za ním prichádzajú odborníci, ktorých si vyžaduje pacientov aktuálny zdravotný stav. Ošetrovateľský proces je v celej nemocnici unifikovaný a do veľkej miery autonómny. Výrazne to zvyšuje využitie lôžok (zo súčasných 60 percent na 90 percent a viac) – to je druhý silný argument pre menšiu nemocnicu. Jednolôžková nemocnica je iba o 10 až 15 percent drahšia než nemocnica s tým istým počtom lôžok v trojposteľových izbách.
Bezpapierové nemocnice sú už bežnou praxou vo vyspelých krajinách. Niektoré nemocnice udávajú, že po zavedení „paper free“ režimu klesla časová náročnosť práce sestry až o 40 percent. Kompletne digitalizované všetky komunikácie a procesy v nemocnici: prístup k veľkým dátam. Príklad: Rokovali sme s generálnym riaditeľom jednej španielskej siete štrnástich veľkých nemocníc. V priebehu rokovania mu prišla SMS. Oznamovala mu, že v jednej z nemocníc pred jednou z ambulancií už pacienti čakajú dlhšie než 45 minút. Na Slovensku existuje 72 rôznych navzájom nekomunikujúcich zdravotníckych informačných systémov – „doba kamenná“ naozaj nie je prehnané prirovnanie. Ak nevyriešime tento problém, nemáme na kvalitné zdravotníctvo šancu. Na nové nemocnice môžeme zabudnúť.
Súčasťou každej novej nemocnice je aj tréningovo-výučbový trakt s hlavnými miestnosťami nemocnice (izba pacienta, operačka, crash room) na virtuálny tréning manipulácie s pacientom, riešenia krízových situácií alebo operačných techník – pre zamestnancov nemocnice, sestry, medikov či rezidentov. V budove sú aj viaceré takzvané interaktívne miestnosti s veľkoplošnými obrazovkami s prístupom k všetkým dátam a možnosťou sledovať operácie online alebo z archívu, no takisto ukazovatele pre manažment nemocnice. Každá operácia je zaznamenávaná. Nič také v žiadnej nemocnici na Slovensku neexistuje.
CARO COMMUNICATIONS/PROFIMEDIA4. júl 2016 Slagelse, Dánsko: Nová psychiatrická nemocnica získala Svetovú cenu za architektúru. Dánske nemocnice dnes môžu byť dobrým príkladom toho, ako by mohla vyzerať moderná nemocničná budova novej generácie.
Ak sa presunú financie, ktoré tiekli do starej nemocnice, do novej, bude udržateľná – nebude sa zadlžovať a bude schopná splácať prípadný úver potrebný na výstavbu. Čiže ide o návratnú investíciu. A ak štát nechce nič riskovať, vytvorí podmienky pre investorov. Iba tým, že sa pri vzniku novej nemocnice zaviaže, že starú buď transformuje na doliečovacie zariadenie či nezdravotnícky objekt, alebo ju asanuje, získa pozíciu spolumajiteľa s kontrolnými kompetenciami. Zbaví sa starej nekvalitnej zadlžujúcej sa nemocnice a otvorí novú, kvalitnú, udržateľnú a bez centu zo štátneho rozpočtu. Možností financovania je veľa. Budovanie siete nie je limitované peniazmi, ale stavebnými kapacitami. Nuž, ale kradnúť sa v nijakom prípade v takej nemocnici už nesmie.
Jedna taká nemocnica sa už na Slovensku stavia – na Boroch v Bratislave. Problém je, že ju stavia Penta. Prvá veľká nemocnica po tridsiatich rokoch. Politika sa bez nepriateľa asi robí ťažko. No a Penta je v týchto voľbách dvorný nepriateľ číslo jeden. Je až komické, ako nikto z novopečených expertov na zdravotníctvo nevie zareagovať na jednoduchý problém: Čo s nemocnicou na Boroch? Veď ona sa už stavia! Nik nechce ten horúci gaštan ochutnať. Dokonca aj tí, ktorí majú hlavu hore, ju strkajú do piesku. A tak sledujeme premiéra, ako rajtuje po rumoviskách na bagri. Naozaj si myslí, že presvedčí ľudí, že toto je alternatíva?
Martinská nemocnica je pripravená na výstavbu – ak dostane zelenú, dá sa otvoriť do štyroch rokov. Nová nemocnica, ktorá by nahradila Rooseveltovu nemocnicu v Banskej Bystrici, je politicky zablokovaná. Ak dostane zelenú, môže byť otvorená do troch rokov. A ďalšie môžu nasledovať. Pre slovenské zdravotníctvo sa dá spraviť, paradoxne, oveľa viac, než politici sľubujú.
Bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac bol jediný, kto sa pokúsil o zásadnejšiu a rozsiahlu reformu zdravotného systému na Slovensku. Ficove vlády ju však odmietli. Čo si dnes myslí o modernizácii nemocníc a slovenského zdravotníctva?
Slovensko potrebuje moderné nemocnice. Či stavať na zelenej lúke, alebo urobiť hnedú rekonštrukciu, to je otázka ekonomická, nie medicínska. Oba varianty sú vhodné. Napríklad Bratislava. Najlepšia bratislavská nemocnica je v Ružinove. Hoci bola daná do prevádzky koncom 80. rokov, dnes už nezodpovedá potrebám vybavením ani servisom. Namiesto toho, aby sme donekonečna riešili či neriešili Rázsochy, mali sme postaviť nový pavilón na parkovisku pred ňou a spojiť s existujúcou stavbou. Následne by sa rekonštruoval pôvodný objekt tak, že by sa vybudovalo zázemie pre každú izbu – alebo dve. Využili by sa na to balkóny, ktoré dnes vyhovujú iba holubom, kanalizácia a prívody by sa tam ľahko zabudovali práve cez balkóny a podobne.
Náklady by boli polovičné ako na novostavbu a vznikla by nemocnica tretieho tisícročia. Iným príkladom je nemocnica Bory, ktorú buduje súkromný investor – Penta. Je to stavba na zelenej lúke a podľa dostupných informácií to bude supernemocnica. Obidve cesty sú dobré. Slovensko však zaostáva v excelentnosti. Chýbajú mu onkologické nemocnice najvyššej kvality, prinajmenšom ešte jeden kompletný kardioústav, celoštátne spinálne centrum pre deti aj dospelých, najmenej dve-tri ďalšie pracoviská intervenčnej rádiológie a veľa iných.
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
