Existujú ešte dôvody na to, aby sa deti nemohli vrátiť do škôl? Položiť si dnes takúto otázku môže časti spoločnosti naháňať strach, pre iných, najmä pre rodičov, by to bolo vykúpením z neľahkej situácie, v ktorej sa počas koronakrízy ocitli.
Na Slovensku sa pre tento školský rok zrušili prijímacie skúšky na stredné školy aj maturity. O účelnosti týchto krokov môžeme diskutovať. No nesmieme ich považovať za automatickú záruku toho, že deti už tento školský rok vôbec nepôjdu do školy.
v dňoch, keď boli zachytené prvé prípady nákazy novým koronavírusom, som bola veľmi za to, aby sa čo najrýchlejšie zatvorili školy. Z viacerých dôvodov. Nebolo jasné, aká je reálna rýchlosť šírenia infekcie v populácii školských detí a tínedžerov. Dalo sa len logicky usudzovať na základe šírenia iných respiračných ochorení, ktoré sa v školskom prostredí vždy odovzdávali rýchlejšie – veď preto sa roky uplatňovalo opatrenie tzv. chrípkových prázdnin.
Vtedy ešte nikto nemohol predvídať, aký vývoj u nás bude. Školy sa zavreli od 16. marca a dnes som toho názoru, že aj vďaka ich včasnému zatvoreniu aj zrušeniu hromadných podujatí dostalo Slovensko šancu vyjsť – zatiaľ – z boja s koronou víťazne. Isteže „aj“, nie „len“ vďaka tomu. Okrem toho, že sme včas zareagovali opatreniami, mali sme jedno šťastie: nový koronavírus bol u nás zachytený ozaj v začiatkoch svojho ničivého pôsobenia. Na rozdiel od takého Talianska, ktoré ho malo už od decembra, ale reálne naň začalo testovať a podnikať kroky proti jeho šíreniu až vo februári, sme tak získali úžasný náskok pred pandémiou.
Faktory, ktoré nám tento náskok umožnili získať, sa budú nepochybne ešte skúmať a diskusia o nich bude patriť k najfascinujúcejším témam tohto roka. Momentálne však stačí vedieť, že „pandemické čísla“ na Slovensku vôbec nevyzerajú pandemicky. Mohli by sme si teda dovoliť vyskúšať zmiernenie tých opatrení, ktoré už nie sú nevyhnutné a môžu byť aj kontraproduktívne.
V momente, keď píšem tento článok, vláda už vážne hovorí o možnom otvorení všetkých prevádzok od pondelka 4. mája. To je veľmi dobrý krok, ktorý treba oceniť. A čo školy?
Skúsenosť posledných týždňov vedie k záveru, že k zmierneniu opatrení treba zaradiť aj otvorenie škôl, minimálne tých základných, časom aj stredných. Samozrejme, s limitmi: napríklad obmedzeným počtom žiakov v miestnosti naraz, so skrátením ich pobytu v školách, s presunom aspoň časti vyučovania na školské dvory, možno s rozdelením na dopoludňajšie a popoludňajšie zmeny. Plus, samozrejme, tak ako iné otváracie kroky, aj tieto má sprevádzať pozorné sledovanie situácie a hodnotenie čísel.
Zatiaľ bude poučné pozrieť sa na vývoj v iných krajinách. Aké sú čísla tam? Aký dopad malo otvorenie škôl na krivky vývoja epidémie?
Dánsko, krajina s populáciou 5,8 milióna ľudí, zatvorilo školy už 12. marca, skôr ako Slovensko. Pretestovanosť má v porovnaní so Slovenskom mierne viac než dvojnásobnú. Zaznamenalo vyše 9-tisíc prípadov infekcie, do 450 úmrtí, vyše šesťtisíc zatiaľ uzdravených. Dobré čísla, ale naozaj nie lepšie ako máme my. A Dánsko pritom otvorilo svoje školy už 15. apríla. Dnes, keď toto píšem, nemá po dvoch týždňoch od ich otvorenia nijaký signifikantný vzostup nových prípadov ochorenia Covid-19. Najmä toto je pre odhad dopadov otvorenia škôl mimoriadne významné. Ale poďme ďalej.
Aj krajiny, ktoré majú oveľa horšiu situáciu, viac chorých, viac vážnych prípadov, viac úmrtí, už seriózne uvažujú o otváraní škôl. Niektoré z nich časti svojho školstva ani nikdy nezatvorili.
Nórsko, ktoré má 5,4 milióna obyvateľov, zatvorilo školy 13. marca. Pretestovanosť je v krajine len o máličko nižšia ako v Dánsku, ale v podstate porovnateľná, čiže dvojnásobná v porovnaní so Slovenskom. Zaznamenaných bolo 7 700 infekcií, 207 úmrtí, 32 uzdravených. Opäť treba povedať, že štatisticky je na tom Slovensko značne lepšie. V Nórsku sa pritom už 20. apríla otvorili škôlky. V závese za nimi, 27. apríla, boli otvorené základné školy, stredné školy aj vysoké školy. „Máme ambíciu, aby sa všetci študenti takým či onakým spôsobom mohli vrátiť do školy ešte pred letom,“ vyhlásila siedmeho apríla premiérka Erna Solberg. Aký je výsledok vo vývoji chorobnosti? Nijaké pribúdanie denných prípadov infekcií sa v Nórsku nekonalo, krivka úmrtí takisto klesá. Minimálne od otvorenia škôlok je už dosť času (10 dní) na zhodnotenie, a koronové štatistiky má Nórsko stále výborné. Obnova prevádzky školstva krajinu nijako negatívne nepoznačila.
Pozrime sa na
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
