Dejiny tajných služieb sú plné vrážd a únosov. Najnovšou kapitolou je vývoj v Česku s údajným ruským atentátnikom, ktorý údajne mal v kufríku ricín a v pláne zabíjanie politikov. Čo si o tom máme myslieť?
Čo sa to vlastne v Prahe stalo? Keď časopis Respekt zverejnil, že do Česka priletel Rus s ricínom v kufríku a ako dôsledok toho dostali ochranku traja miestni politici, na ktorých sa Kremeľ už dlhšie hnevá, realita vyzerala ako zápletka z románu od Johna LeCarrého.
informáciu dostal na verejnosť novinár Respektu Ondřej Kundra a ten aj pre .týždeň potvrdil, že nešlo o žiadnu „novinársku kačicu“, ako dehonestovali správu Rusi. Že hrozba bola skutočne závažná. Čo sa teda odohralo? „Bezpečnostné zložky mali k dispozícii konkrétne a vážne informácie o bezprostrednom ohrození troch komunálnych politikov, kritických k Rusku. Na základe týchto informácií dostali títo politici ochranku. Informácie súviseli s ruským diplomatom, v skutočnosti spravodajcom jednej z ruských tajných služieb,“ uviedol Ondřej Kundra. Ondřej Kundra logicky chráni svoje zdroje, ktoré mu informáciu posunuli na zverejnenie, a nemôže ich špecifikovať.
Otázka znie, či muž, ktorý priletel do Prahy s ricínom, mal skutočne za úlohu ohroziť na živote a zdraví troch pražských politikov, ktorí vzápätí dostali ochranku: pražský primátor Zdeněk Hřib (Piráti), starosta Prahy 6 Ondřej Kolář (TOP 09) a starosta pražskej časti Řeporyje Pavel Novotný (ODS). Alebo je jeho prílet skôr veľkou hrozivou správou pre Česko, aby sa proti politike Ruska, čoraz agresívnejšej, veľmi nevymedzovalo? A čím je potom zverejnenie informácie o jeho prílete? Spravodajskou hrou?
Na začiatok si povedzme, že medzi týmito dvoma alternatívami ruského prístupu je politicky minimálny rozdiel. Samozrejme, tá prvá – úmysel vraždiť – by zakladala obrovský precedens a rovnala by sa niečomu ako vyhlásenie vojny. Predsa len, poslať na územie cudzieho štátu agenta s úlohou vraždiť, to je brutálny krok. Plus, nešlo by o likvidáciu niekoho, kto bol kedysi „svoj“, ako v prípade Skripaľa v Británii (odsúdeniahodný, ale v logike sveta tajných služieb predsa len iný level). Ale aj druhá alternatíva, teda „len“ vyhrážanie sa Česku prostredníctvom ricínového kufríka, je politicky absolútne neprijateľná a Česko sa proti nej ohradzuje úplne správne.
A teraz poďme k tomu, čo je a nie je pravdepodobné. „Ani česká verejnosť momentálne presne nevie, čo sa presne stalo, alebo sa deje,“ povedala pre .týždeň Tereza Šídlová, ktorá sa ako novinárka dlhodobo venuje českému ministerstvu zahraničia a v minulosti pracovala v diplomacii. „Pohybujeme sa v rovine nepotvrdených informácií, tie zrejme prichádzajú z českého bezpečnostného prostredia. Keďže sú zákonom chránené ako utajované, nie sú nikdy z pohľadu médií či verejnosti stopercentne overiteľné.“ Ale, ako zdôrazňuje Tereza Šídlová, „v takej situácii je dôležité držať sa skôr rámca, indícií, kontextu, a tie nasvedčujú, že tieto informácie sú dôveryhodné.“
PAVEL GOLOVKIN/AP/SITA3. marec 2015 Moskva, Ruská federácia: Dav ľudí odprevádza rakvu s telom zavraždeného politika Borisa Nemcova na miesto pohrebnej ceremónie v Sacharovovom centre ľudských práv. Nemcov bol veľký kritik prezidenta Vladimíra Putina.
Sú skeptici, ktorí tvrdia, že celá záležitosť má mierne nafúknutý charakter. Keďže sa ťažko dá zistiť, čo presne sa odohralo, majú na to úplné právo. No iste má svoj význam, že Bezpečnostný výbor Snemovne prijal stanovisko, že postup bezpečnostných zložiek bol oprávnený, teda udelenie ochranky trom spomínaným politikom bolo podložené faktmi. Výbor k tomuto stanovisku dospel po tom, čo vypočul poznatky od riaditeľa Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Michala Koudelku, ministra vnútra Jana Hamáčka (ČSSD) a policajného prezidenta Jana Švejdara. Výbor zároveň podporil BIS pri jej obrane proti pôsobeniu zahraničných tajných služieb.
Ako hovorí aj Tereza Šídlová, BIS je v Česku vnímaná ako jedna z kotiev euroatlantickej orientácie krajiny.
Je však možné, že Rusko pokladá pôsobenie spomínaných troch lokálnych pražských politikov za také ohrozujúce, že by na nich vyslalo likvidátora?
Vo všetkých prípadoch ide o spory o symboly. Prvým z nich je socha sovietskeho maršala Koneva, ktorého podiel na oslobodení Prahy je fakt, ale rovnakým fakt je jeho účasť na krutom potlačení maďarského protikomunistického povstania. Plus bol minimálne vedľajšou postavou pri invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. Jeho socha v nadživotnej veľkosti, stojaca v Prahe 6 od roku 1980, bola dlho predmetom sporov a protestov. Mnohých Pražanov, pochopiteľne, dráždilo, že by mal v ich meste čnieť monument maršalovi, ktorý má na rukách toľko krvi spravodlivých ľudí. Až ju napokon po rozhodnutí samosprávy mestskej časti odstránili. Rusko reagovalo nesmierne pobúrene, aj vyhrážkami. Muž s ricínom mohol byť teda vyhrážkou starostovi Prahy 6 Kolářovi, ktorý sa o odstránenie sochy pričinil.
Druhým sporom o symboly je pamätná tabuľa vlasovcom, ktorí sa rozhodujúco pričinili o oslobodenie Prahy. Keďže oficiálna verzia ruskej histórie ich pokladá za zradcov, pripomínanie ich roly v obrane českého hlavného mesta proti nacistom je pre Kremeľ ako červené súkno pre býka. O osadenie pamätnej tabule sa zaslúžil starosta pražskej mestskej časti Řepořyje Pavel Novotný, a ricín mohol byť vyhrážkou aj jemu.
Je možné, že Rusko pokladá pôsobenie spomínaných troch lokálnych pražských politikov za také ohrozujúce, že by na nich vyslalo z Kremľa likvidátora?
Tretím sporom je námestie, na ktorom sídli ruská
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
