niektorí poslanci však pociťovali odpor k istým častiam Patakyovej správy, konkrétne k jej potešeniu, že v predošlom období nedošlo k sprísneniu interrupčnej legislatívy. Iných popudilo jej upozornenie na ohrozené práva LGBTI osôb. A tak správu nevzali na vedomie.
ohrozenie charakteru štátu?
Diskusia predviedla aj podivné momenty – napríklad keď poslanec Štefan Kuffa z Kotlebovho tábora (iste, nie je člen ĽSNS, ale nebridí sa mu spolu s ňou kandidovať i hlasovať) vyhlásil poslankyňu Vladimíru Marcinkovú za „pomôcku“ pri svojom výklade. S týmito spormi sa preplietali videá ministra zdravotníctva Mareka Krajčího v role laického kazateľa. Našlo sa nemálo posmievačikov a na tých reagovala poslankyňa Anna Záborská: obáva sa, že kresťanom u nás hrozí oklieštenie náboženskej slobody.
Liberáli sa zhrozili – nie je skôr v ohrození podstata demokracie a sekulárny charakter štátu, ak sa v novom parlamente objavuje silná zhoda na presadzovaní konzervatívnej kresťanskej agendy (napríklad možnosť sprísniť interrupčný zákon, zatvoriť v nedeľu obchody či odsunúť na okraj rodovú rovnosť)? Z tejto obavy liberálov by sme sa rozhodne nemali smiať. Oni totiž v konečnom dôsledku nehovoria o čiastkovej agende, s ktorou je možné súhlasiť i nesúhlasiť. Hovoria o tom, že každý z nás by mal byť so svojimi názormi a jedinečnou osobnou skúsenosťou chránený pred tým, aby nám väčšina mocensky diktovala, čo si máme myslieť a vyznávať. Samozrejme, toto možno otočiť aj na nich samých – do akej miery dokážu liberáli tolerovať náboženstvo celkovo vo verejnom diskurze bez alergických reakcií?
aký by mal byť kresťanský politik
Realita je, že veriaci v politike vždy budú. Protestantský teológ Jakub S. Trojan v eseji Theologicko-politický traktát použil príklad stroskotanca Robinsona Crusoa. Kým je Crusoe na ostrove sám, môže zostať apolitický. Len čo sa objaví Piatok, situácia sa mení. Začnú vznikať vzťahy. Politika nie je nič iné ako spoločenské vzťahy. A každý z jej aktérov si prináša inú kultúrnu, historickú i spoločenskú skúsenosť. Tieto nuansy budú formovať ich vzťahy a určia podobu spolunažívania. Samozrejme, pôsobia aj faktory ako osobná sympatia, zmysel pre humor, ochota podeliť sa, lojálnosť, ale aj strach z ohrozenia a pomenovanie nepriateľa. Premisa je jasná – alebo sa naučia spolu žiť a potiahnu sa dopredu, alebo sa zničia. Žiť v komunite znamená žiť politicky a dokonca aj apolitickosť je politickým postojom.
TOMÁŠ BENEDIKOVIČ/PETIT PRESS/PROFIMEDIA16. máj 2012 Bratislava: Predstavitelia Dúhového PRIDE Bratislava navštívili parlament a stretli sa s poslancami z klubu OĽaNO. Ľudskoprávna aktivistka Romana Schlesinger kladie na stôl dúhovú vlajku pred zrakmi Branislava Škripeka a Štefana Kuffu.
Dôležité však je, že identita človeka je komplexná a náboženstvo či nábožnosť tvorí len jednu jej zložku. Väčšina ľudí na Slovensku sa hlási k nejakej viere. No jednak nie všetci k rovnakej, jednak je rôzny aj stupeň, do akého im viera určuje prežívanie sveta. A majú tiež rôzne politické presvedčenia. Sú medzi nimi ekonomickí pravičiari i ľavičiari, konzervatívci a –áno – aj liberáli.
Pre nich všetkých, a tiež pre ich neveriacich blížnych, treba udržať rovnako prajné prostredie: demokratický sekulárny štát. Je totiž nad slnko jasnejšie, že najslobodnejšie vyznávanie náboženstva nie je v teokracii (opýtajte sa Iráncov, aké u nich majú postavenie iné náboženstvá okrem vládneho islamu). Sekulárny demokratický štát je štát, ktorý nevyvyšuje jedno náboženstvo nad ostatné. Ctí si slobodu, nehovorí občanom do náboženského života a už vôbec nedovoľuje, aby boli pre náboženstvo prenasledovaní.
Vzťah štátu a náboženstva môže mať rôzne
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.