Celý svet bojuje proti ekonomickým dopadom pandémie. Problémom však môžu byť zbrane, ktoré pri tom používa. Nebudú riešenia zase raz horšie ako sám problém?
„Nezvyčajná povaha krízy si vyžaduje nezvyčajné riešenia,“ povedala Angela Merkel a zmenila paradigmu, ktorá určovala fungovanie Európskej únie od jej vzniku.
nemecká kancelárka už Európu vyhrabala z viacerých kríz a zdá sa, že svoju kariéru ide zavŕšiť ďalšou obratnou kľučkou. Návrh na navýšenie rozpočtu EÚ, na ktorom sa dohodla s francúzskym prezidentom Macronom a ktorý následne doplnila Európska komisia, sa inak ani nazvať nedá. Merkelová, tušiac, že by sa dostala pod paľbu kritiky, zmietla zo stola volania po európskych dlhopisoch a namiesto toho navrhla rapídne navýšenie dlhodobého rozpočtu EÚ. V čom je rozdiel? Rozpočet EÚ je pod oveľa väčšou kontrolou a je viazaný na dodržiavanie pravidiel.
SANDRA STEINS/ POLARIS/ PROFIMEDIA18. máj 2020 Berlín, Nemecko: Spolková kancelárka Angela Merkel počas konferenčného hovoru s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, s ktorým riešili hlavne spôsob, akým zachrániť ekonomiky krajín Európskej únie zasiahnutých pandémiou koronavírusu.
Po novom by mal dosiahnuť namiesto 1,1 bilióna takmer 2 bilióny eur. Peniaze získa EÚ vďaka pôžičke, ktorú vráti o desiatky rokov. Ako? Splácanie by malo využiť kombináciu vyšších príspevkov od členských štátov a nových európskych daní či ciel. Tie by sa vyberali na vonkajšej schengenskej hranici a platili by ich firmy či krajiny, ktoré nie sú v EÚ. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen hovorí o cle na výrobky z krajín a tovární, ktoré nedodržiavajú ekologické normy, digitálnej dani či cle na plasty.
„Na prvý pohľad to vyzerá ako posun k federalizácii – a aj je. Možnosť uvaliť dane na vlastný rozpočet sú už jednou z kľúčových známok štátov,“ upozornil Tomáš Valášek zo strany Za ľudí. Treba však brať do úvahy, že aj takmer nový rozpočet je stále len zlomkom európskej ekonomiky. Národné štáty budú aj naďalej operovať drvivou väčšinou podľa svojho uváženia. O strate suverenity či reálnej federalizácii Únie sa teda hovoriť nedá.
Mení sa však paradigma fungovania EÚ. „Ak to bude schválené, je to európska revolúcia,“ uviedol pre NY Times svetovo uznávaný analytik Mujtaba Rahman z Eurasia Group. „Po prvý raz bude Európa schopná získať peniaze a presunúť ich priamo do krajín, regiónov či priemyselných odvetví, ktoré to potrebujú, bez toho, aby sťažovala ich ekonomickú situáciu prehlbovaním ich dlhu,“ dodáva Rahman. Naráža na európsku dlhovú krízu, ktorú Únia v princípe riešila len ďalšími dlhmi pre Grécko či Španielsko.
Finančná pomoc by mala podporiť oblasti výskumu, nových technológii, zdravotníctva, digitalizácie či cestovného ruchu, ale aj pomôcť v boji proti klimatickej zmene. Peniaze majú byť k dispozícii všetkým.
Slovensko má získať asi osem miliárd eur na vyhrabanie sa z krízy a zmodernizovanie ekonomiky. Vláda ich však musí investovať do zmysluplných projektov, ktoré majú pridanú hodnotu a budúcnosť. V princípe sme dostali jedinečnú šancu premeniť sa z montážnej dielne na modernú ekonomiku. Náš príspevok do EÚ síce vzrastie, no stále budeme čistí príjemcovia vo výraznom pluse.
Angela Merkel opakuje, že ide o jednorazovú záležitosť. Bolo by však naivné čakať, že by sa o sedem rokov pri zostavovaní ďalšieho európskeho rozpočtu vrátila Únia o krok späť. Chtiac-nechtiac sa tak dostávame k tvorbe jednotného európskeho dlhu, hoci zatiaľ v naozaj malom rozsahu.
Je spoločný dlh problém?
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
