Téma .týždňa: Rok Zuzany Čaputovej
.redakcia + .témy + .témaZuzana Čaputová je vo funkcii hlavy štátu rok. Jej pôsobenie jednoznačne nie je sklamaním. Aké zápasy zvádza, za aké hodnoty bojuje a aké sú jej dilemy?
Zuzana Čaputová je vo funkcii hlavy štátu rok. Jej pôsobenie jednoznačne nie je sklamaním. Aké zápasy zvádza, za aké hodnoty bojuje a aké sú jej dilemy?
Je to presne rok, čo Slovensko dostalo po Andrejovi Kiskovi novú hlavu štátu Zuzanu Čaputovú. Po Márii Terézii je to v strednej Európe prvá žena na čele krajiny.
Je mi to nesmierne ľúto a vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine zástupcu riaditeľky školy, ktorý zahynul pri útoku, a prajem skoré uzdravenie aj všetkým zraneným. Je to o to bolestivejšie, že medzi zranenými a svedkami udalosti boli deti. Maličké deti, ktoré sa po niekoľkých mesiacoch vrátili do školy plné očakávaní a radosti. Toto musí byť vážny zásah do ich psychiky. Všetkým želám jednak aby sa tí, čo boli zranení, fyzicky zotavili, a ostatní aby zvládli túto tragédiu čo najlepším možným spôsobom.
Je to tak, že súčasťou profesie je aj vyjadrenie účasti, keď sa stane niečo tragické. Na jeseň minulého roka to bola napríklad tragická autobusová nehoda pri Nitre alebo výbuch paneláka v Prešove s množstvom obetí. Je to tá ľudská časť mandátu, keď sa vyžaduje aj vyjadrenie účasti. Tú ľudskosť a empatiu, ktorú teraz vyjadrujem verejne prostredníctvom médií, by som však pociťovala rovnako, aj keby som vykonávala inú profesiu.
Bol to výnimočný rok a ťažký v mnohých situáciách, nových výzvach, ktorým som čelila a mnohých úlohách, ktoré som musela zvládnuť. Veľmi veľa vecí sa mi zmenilo v súkromnej aj pracovnej oblasti a z tohto pohľadu to bol určite náročný rok. Znamienko, ktoré sa mi s ním spája, však nie je negatívne.
Nechcem to zľahčovať, boli to hodiny úvah, ktoré ma postavili pred nové otázky. Na pozadí tragických udalostí sa už začali diať pozitívne zmeny v oblasti justície, vyšetrovania trestných činov mocných ľudí, čo bolo predtým dlhé roky nepredstaviteľné. Začali sa posúvať veci a vo výsledku dúfam, že tým najlepším smerom. Boli to veľké výzvy. Moja skúsenosť je taká, že zložitosť problému má tendenciu rozložiť sa v čase. Na to sa spolieham, trochu počkať, zorientovať sa a vzápätí sa ten zložitý uzol sprehľadní na jednotlivé nite, cez ktoré už môžem vidieť cestu.
Rozdiel je v tom, že disponujem inými právomocami, než aké som mala ako pozorovateľ a analytik justičného systému. Ovplyvňujem personálne obsadenie justičných orgánov a inštitúcií. Hneď prvá príležitosť bola, keď som doplnila niekoľko nových sudcov Ústavného súdu a robila výber z dvojnásobného množstva kandidátov, ktoré mi navolila Národná rada. Na dlhé obdobie som tým ovplyvnila prostredie justície. Pred pár dňami, v stredu, som zase menovala 19 nových sudcov všeobecných súdov. Čaká nás voľba a menovanie generálneho prokurátora, mám zástupcov v súdnej rade. Podieľam sa na legislatíve a snažím sa o legislatíve hovoriť s kompetentnými ľuďmi ešte pred tým, ako mi príde zákon na podpis, aby sme si vysvetlili, ako veci vnímame. Vo výsledku ešte môžem daný zákon vetovať, prípadne ho napadnúť na Ústavnom súde.
Deje sa očistný proces. V správe o stave republiky som zmienila, ako je možné, že museli dvaja mladí ľudia zomrieť, aby v súvislostiach vyšetrovania bola odhalená komunikácia, ktorá nakoniec viedla k tomu, že predtým len tušené veci ohľadom korupcie v súdnictve je už možné preukázať. V istom zmysle náhodou, ako vedľajší produkt vyšetrovania inej trestnej činnosti, sa priniesli dôkazy, ktoré môžu byť nápomocné na očistenie justície. To sa mi však zdá nedostatočné. V dobre fungujúcej demokracii, ktorej sa stále učíme, by mali fungovať vnútorné očistné mechanizmy v rámci justičných orgánov, ktoré samy poukážu na trestnú zodpovednosť sudcov alebo prokurátorov. Toto sa nestalo a len zhodou okolností sa objavili veci, ktoré boli dávno tušené alebo sa o nich šepkalo.
Boris Németh
Ešte by som počkala s predčasnými optimistickými závermi, hoci som životný optimista. Vnímam nejaké dianie v súdnej rade aj na prokuratúre. V čase, keď bola medializovaná nahrávka s Dobroslavom Trnkom, vydala rada prokurátorov aj etická komisia prokurátorov zaujímavé stanoviská, ktoré obsahovali aj sebareflexiu stavu. To sú dobré znaky. Bolo by však unáhlené hovoriť, že celý stav je tým vyliečený. Vždy pri takejto príležitosti však pripomínam, že aj na prokuratúre je množstvo dobrých a hodnotovo cenných ľudí, ale stav ako taký má ešte stále problém vyrovnať sa s tými, čo zlyhali.
Vyšetrovanie Kočnerových kontaktov ukázalo, že roky tu bolo umožnené, aby niečia neformálna moc rástla a systém na to nebol schopný alebo ochotný reagovať.
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.