kde a kto sú však naše elity? Zlyhali, vytratili sa alebo ich ostentatívne ignorujeme? Odpoveď je kombináciou týchto bodov. Časť ľudí Novembra 89, ako je Fedor Gál, Peter Zajac, František Mikloško, Martin Bútora, Zora Bútorová a ďalší sú kritickým intelektuálnym hlasom, ktorý dosiahol mnohé úspechy. 

Kto ich však nahradil, či skôr nenahradil, je diametrálne odlišná otázka. Klišé znie, že niektorí ľudia sú nenahraditeľní. Nemusí to tak byť, no za tridsať rokov od revolúcie sa nenašiel ani jeden politik, ktorý by sa im dokázal aspoň z diaľky rovnať. Iste, ani doba spred tridsiatich rokov sa nedá porovnávať s tou dnešnou. Udalosti v rokoch 1989-90 predstavovali, ako sa volá i kniha rozhovorov medzi Karolom Sudorom a Fedorom Gálom, veľký tresk. Ten sa už neopakoval..Na Slovensku absentuje generácia politikov, ktorí by dokázali po sebe zanechať výraznú pozitívnu stopu. 

Áno, vlády Mikuláša Dzurindu, boli najlepšie, aké sme mali. Našli odvahu pre reformy, ktoré Slovensko naštartovali na ceste za ekonomickým progresom, z čoho dodnes ťažíme. Vlády v rokoch 1998-2006 však zlyhávali v úlohe byť morálnou autoritou. 

Ani v týchto garnitúrach sa veľmi nenosilo odstúpiť po korupčných aférach či podozreniach z nekalej činnosti. Politici sa tu tridsať rokov držia stoličiek i za cenu degradácie hodnôt, ktoré by mali reprezentovať.Politické elity sú však len obrazom toho, akých ľudí volíme. Voľby na Slovensku vyhrali s výnimkou VPN len strany HZDS, SMER-SD a OĽaNO. Ich lídrami boli Vladimír Mečiar, Robert Fico, Igor Matovič. 

Posledný menovaný aspoň zatiaľ nepredstavoval to najhoršie, čo slovenská politická elita vygenerovala, no po minulom týždni to už nie je isté. Elity častokrát zohrajú kľúčovú úlohu v zlomových bodov, keď si ľudia uvedomujú, že spoločnosť je v hlbokej