Bez reforiem zostaneme tým, čím sme: montovňou bez invencie, krajinou, kde podnikanie hynie v byrokracii, kde školstvo a zdravotníctvo už ani nekrívajú, ale ledva sa plazia. Krajinou, kde mnohí žijú a pracujú ako za trest. Reformy to môžu zmeniť. Peniaze na reformy budú a budú za tie peniaze aj ozaj dobré reformy?
Čas beží. Slovensko má zhruba dva a pol mesiaca na to, aby mobilizovalo intelektuálny potenciál krajiny a poslalo do Bruselu plán reforiem, za ktorý dostane sedem a pol miliardy eur.
pravdupovediac, o reformách sa na Slovensku hovorí už dlho. Sú potrebné a bez nich sa dopredu jednoducho nepohneme. Roky básnime o tom, že sa bez nich nikdy nezmeníme z montážnej dielne na vzdelanú a úspešnú krajinu.Problémom však je, že reformy na Slovensku sú niečo ako žena detektíva Columba.
Často sa o nej hovorí, ale nikto ju nikdy nevidel. Zásadné a štrukturálne reformy, aspoň od čias druhej Dzurindovej vlády, u nás absentujú už poriadne dlho. Časy, keď bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac napochodoval na ministerstvo s ucelenou víziou, sú už len nostalgickou spomienkou. Ďalšou pravdou je aj to, že naše problémy sú známe a riešenia relatívne dobre poznáme.
Najprv sa pozrime, koľko vlastne z Bruselu dostaneme peňazí. Celý Plán obnovy s názvom Next Generation EÚ má objem 750 miliárd eur. Granty tvoria 390 miliárd a pôžičky 360 miliárd. Slovensko má dostať v priebehu nasledujúcich rokov sedem a pol miliardy.
Ide o sumu, ktorá je podmienená iba reformným plánom odovzdaným do 15. októbra.Dokopy s ďalšími peniazmi z eurofondov (nový rozpočet, nevyčerpané staré fondy, nové pôžičky) môže mať Slovensko podľa premiéra Igora Matoviča v najbližších siedmich rokoch k dispozícii až vyše 40 miliárd eur. Táto závratná suma predstavuje približne 40 percent ročného výkonu slovenskej ekonomiky. Prečo ide o závratnú sumu?
Pretože v doterajšom čerpaní eurofondov sme veľmi slabí. Podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka sme vyčerpali z posledného programového obdobia medzi rokmi 2014 až 2020 ledva tretinu, teda necelých päť miliárd, zo 14-miliardového balíka. Keď sme približne za šesť rokov vyčerpali ledva päť miliárd, teraz budeme musieť vyčerpať v priebehu siedmich rokov osemkrát viac. Vyčerpať eurofondy bol pre nás nadľudský výkon, no vyčerpať ich rozumne a nielen tie peniaze prejesť, môže byť rovno sizyfovská úloha.
„Z priemernej mzdy tak na daniach a odvodoch zaplatí priemerný zamestnanec bez detí oproti iným štátom relatívne vysokú sumu. Naproti tomu oveľa menej sú zaťažení podnikatelia či živnostníci.“
Každá krajina pripravuje reformný plán, ktorý v rámci takzvaného Európskeho semestra posiela do Bruselu na zhodnotenie. Tam sa analyzuje a následne sa vydajú pre členské krajiny odporúčania. Ich problémom však je, že sú nezáväzné a veľmi všeobecné. Preto sme vybrali kľúčové oblasti, ktoré potrebujú reformy najviac. Zdôrazňujeme, že ide o hlboké reformy, kde sa musí prekopať systém, nie iba natrieť nová fasáda.
Potrebujeme generálnu opravu štátu.Ako sme napísali už v úvode, problémy Slovenska sú známe a riešenia relatívne dobre poznáme. Ide najmä o nastavenie týchto oblastí: daňovo-odvodový systém, dôchodkový systém, oblasť školstva a vedy, verejnej správy a justície a zdravotníctva.Reformu treba urobiť najmä v daňovom systéme. Je nastavený nespravodlivo, najväčšie bremeno v ňom nesú obyčajní zamestnanci.
Priemerné daňovo-odvodové zaťaženie práce na jedného zamestnanca v roku 2019 dosiahlo podľa Organizácie pre hospodársky rozvoj a spoluprácu (OECD) 41,9 percenta. Priemerné zaťaženie v klube bohatých krajín je pritom iba 36 percent. Z priemernej mzdy tak na daniach a odvodoch zaplatí priemerný zamestnanec bez detí oproti iným štátom relatívne vysokú sumu. Naproti tomu oveľa menej sú zaťažení podnikatelia či živnostníci.
JOZEF JAKUBČO/PETIT PRESS/PROFIMEDIA26. jún 2020 Bratislava: Predseda vlády Igor Matovič v debate s ministrom školstva Branislavom Gröhlingom. Reforma školstva bude absolútne kľúčová pre to, aby Slovensko prestalo byť iba montážnou halou.
Korporátna sadzba 21 percent, a po novom pre firmy a živnostníkov s obratom do stotisíc eur iba 15 percent, je relatívne nízka oproti iným bohatým štátom. Ak sa podnikateľ rozhoduje na základe daní a odvodov, kam presunie svoju firmu, Slovensko je pre neho ešte stále prijateľná krajina.Neznamená to, že podnikateľom či živnostníkom treba dane zvýšiť. Ale znamená to, že zamestnanci by rozhodne mali byť zdanení menej, ako v súčasnosti sú.
Ďalej sa treba zamerať na jednoduchší prorastový daňový mix, ktorý by naštartoval ekonomiku. To v ľudskej reči znamená, že oveľa menej treba zdaniť prácu ako majetok alebo spotrebu. Majetkové dane máme jedny z najnižších z vyspelých ekonomík, pričom panuje zhoda, že sú menej škodlivé ako dane za aktivitu – teda z práce a podnikania.
Toto nám, mimochodom, odporúča aj OECD. Bohatší ľudia sa tiež vedia ľahšie vyhnúť priamej daňovej záťaži ako zamestnanci. Ale opäť, bolo by vhodnejšie dane znižovať
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
