v rozhovore sa dočítate:

• v čom sa líši systém Českého štátneho zastupiteľstva od slovenskej Generálnej prokuratúry,
• aký je systém kontroly v štátnom zastupiteľstve,
• či jej nadriadení zasahovali nejako do práce,
• ako sa dá vybudovať dôvera v slovenskú prokuratúru.

na Slovensku súčasná nová vláda navrhuje zmeny v systéme voľby generálneho prokurátora. Zmeny by boli v spôsobe, akým by bol volený – doteraz ho volil parlament. A ešte v tom, aby sa ním mohol stať niekto mimo prostredia prokuratúry. V Česku platí systém štátneho zastupiteľstva od roku 1994. V čom sa tento systém líši od generálnej prokuratúry?

Nedá sa povedať, ktorý z modelov je lepší. Naprieč Európou sa tieto modely miesia. Čistý model prokuratúry alebo štátneho zastupiteľstva v podstate neexistuje. Hlavné rozlíšenie je, že prokuratúra je inštitucionálne omnoho viac samostatná, oddelená od závislosti na vláde. Generálny prokurátor je osobou, ktorá môže ako u nás, tak aj vo väčšine systémov zadať pokyn pre konanie aj nekonanie v akejkoľvek veci a akémukoľvek prokurátorovi, ktorý je v systéme. 

v štátnom zastupiteľstve toto možné nie je?

V štátnom zastupiteľstve môže pokyny zadávať bezprostredne nadriadený svojim bezprostredne podriadených. Máme štyri stupne – najvyššie štátne zastupiteľstvo, vrchný štátneho zastupiteľstva, osem krajských štátnych zastupiteľov a pod nimi sú najnižšie články – okresy. Teda najvyšší vrchný môže zadávať pokyny krajskému a krajský okresnému. Najvyšší vrchný ho nemôže zadať okresnému. Je to významná poistka, ktorá je znakom decentralizácie hierarchickej sústavy, pretože jedno centrum nemôže ukladať pokyny do všetkých článkov a ktorémukoľvek štátnemu zástupcovi.

Štátny zástupca má možnosť ktorýkoľvek pokyn odmietnuť, pokiaľ sa domnieva, že uložený pokyn je nezákonný. Pokiaľ na ňom zadávajúci trvá, splní si ho sám na vlastnú zodpovednosť. Deje sa to ojedinele, ale poznám prípady, keď takto štátni zástupcovia odmietli. Uvažovali sme aj o novom zákone o štátnom zastupiteľstve, v ktorom by bol negatívny pokyn zakázaný. Bolo by zadávané iba to, ako máte postupovať, ale nemohli by zadávať pokyn ku zastaveniu alebo odloženiu prípadu.

Téma .týždňa: Nerozpútané peklo

vidíte v českom systéme aj nejaký nedostatok?

Istým nedostatkom, ktorý odlišuje obidva systémy, je, že správca rozpočtu je v ČR minister spravodlivosti, zatiaľ čo prokuratúra má svoj rozpočet a je týmto spôsobom nezávislá. Minister spravodlivosti teda môže istým spôsobom ovplyvňovať chod štátneho zastupiteľstva, pretože spravuje jeho rozpočtové prostriedky. Minister spravodlivosti má možnosť podania disciplinárneho návrhu voči štátnym zástupcom a má vo veľmi obmedzenej miere právo vyžadovať od nich informácie.

Je to jedna z poistiek rovnováhy medzi výkonnou mocou a štátnym zastupiteľstvom. Minister nemôže dávať žiadne pokyny štátnym zástupcom. Menuje štátnych zástupcov, ale vždy na návrh niekoho zo štátneho zastupiteľstva. Informácie môže vyžadovať len vtedy, keď ich potrebuje pre interpelácie vo vzťahu k poslaneckej snemovni alebo k výkonu svojej vlastnej pôsobnosti. Je to napríklad odškodňovacia alebo disciplinárna agenda. Poistku vidím v tom, že minister ustanovuje funkcie štátneho zastupiteľstva len na základe návrhu.