Byť nezávislý a slobodný je ideál, ktorý by nemal byť cirkvám na Slovensku cudzí. Odluka cirkví od štátu nie je výsostne o financiách, ale o dôstojnosti. Nastal čas prestrihnúť pupočnú šnúru medzi cirkvami a štátom?
Kto by hľadal „success story“ českých cirkevných reštitúcií, môže zájsť do benediktínskeho kláštora v pražskej štvrti Břevnov. Je to najstaršia dodnes fungujúca ekonomická jednotka na českom území, založená v roku 993 svätým Vojtechom, staršia ako sám štát.
kláštor dnes viditeľne prekvitá a uživí sa: v areáli je ekologický hotel Adalbert (dôkladne recykluje a šetrí vodou) a obnovený pivovar s tradíciou z 10. storočia, ktorý používa suroviny z benediktínskych chmeľníc pri Žatci.
Alebo sa dá pozrieť na Broumovsko, výbežok na severovýchode Čiech pri hraniciach s Poľskom. Rehoľný rád tu prevádzkuje vlastnú tlačiareň ako sociálny podnik, ktorý vracia zisk späť do regiónu. Broumovský kláštor je obľúbený medzi firmami, ktoré hľadajú dostatočne „cool“ miesto pre svoj víkendový teambuilding. Vláda už v roku 2006 ticho priznala, že benediktíni majú vyššiu ekonomickú gramotnosť ako štát: bezplatne im previedla aj ich neďaleký bývalý kláštor v Polici nad Metují, aby ušetrila na jeho údržbe.
Takže idyla? Práveže nie. Hoci príbeh českej postupnej odluky cirkví od štátu je zatiaľ prevažne úspešný, sprevádza ho vytrvalá nechuť sekulárnej spoločnosti.
V roku 2012 prijala vtedajšia stredopravá vláda Petra Nečasa historický zákon, ktorý nielenže napravil krivdy spáchané komunistami na cirkvách, ale zároveň cirkvi postupne oddeľuje od štátu.
Každoročne sa im o päť percent znižuje príspevok na platy duchovných, až v roku 2030 budú hradiť svoju prevádzku úplne sami. Kde to bolo možné, vrátili sa im polia, lesy a hospodárske budovy; kde to možné nebolo (napríklad preto, že majetok medzitým získali obce alebo súkromní vlastníci), dostávajú cirkvi finančnú náhradu. Tá sa bude postupne vyplácať do roku 2043. Najväčšia, rímskokatolícka cirkev sa zároveň v rámci historického kompromisu vzdala pätiny svojich náhrad v prospech protestantských cirkví a Federácie židovských obcí. Pre predstavu: katolíci, ku ktorým sa podľa posledného sčítania ľudu hlási milión Čechov, čiže desať percent populácie, majú dnes znížený ročný príspevok na približne 26 miliónov eur a na finančných náhradách dostávajú v prepočte 60 miliónov eur. Druhá najväčšia cirkev – Českobratská evanjelická – s 52-tisíc veriacimi dostáva na platy asi tri milióny eur; zhruba toľko má aj na náhradách.
AKG IMAGES/PROFIMEDIAKristus pred Herodesom, farebná litografia, Francúzsko (okolo roku 1900).
Práve evanjelici sa na odluku dlho chystali. „Zhruba dve tretiny prevádzky si už platíme sami,“ povedal v roku 2013 vtedajší synodálny senior (najvyšší volený predstaviteľ) Joel Ruml. Vytvárali si k tomu spoločný fond, do ktorého jednotlivé zbory odvádzajú ročný príspevok – keby ich štát odstrihol zo dňa na deň od dotácií, dokázali by z týchto úspor hradiť svoju prevádzku približne dva roky. Väčšina peňazí je uložená v dlhopisoch alebo na viazaných účtoch, sedminu fondu investuje do cenných papierov (majú to na starosti mladí členovia cirkvi, ktorí vo svojej občianskej profesii pracujú na kapitálových trhoch).
Joel Ruml patril k tým, ktorí chceli odluku z princípu, kvôli obnoveniu starých cností šetrnosti a sebestačnosti. „Aj niektoré naše zbory spohodlneli a hovoria – tak o nás rozhodnite, povedzte, čo máme robiť,“ prezradil Lidovým novinám. „Ale ja čakám prejav vôle, odhodlania a zbožnosti. Napríklad, ak sa vo vidieckom zbore, ktorý má tradíciu až k tolerančnému patentu z roku 1781, dodnes krstí, nenecháme ho zaniknúť.“
Za príklad dával budovu v pražskej Jungmannovej ulici, kde má Českobratská evanjelická cirkev svoje ústredie: pri vzniku Československa to bol prízemný dom, ale protestanti našetrili na jeho zveľadenie a dnes má päť
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
