Reformný balík má svoje svetlé stránky, zároveň však obsahuje kvantum vzletných myšlienok bez merateľných výsledkov. Minúť akúkoľvek sumu peňazí nie je ťažké, no investovať ju racionálne už áno.
Európska únia členským štátom v reakcii na pandémiu koronavírusu poskytne najväčší balík financií vo svojej histórii. Konkrétne Slovensko bude mať nárok využiť zhruba sedem miliárd eur. Ako k tomu pristúpila slovenská vláda?
bezprecedentné prerozdeľovanie peňazí je šité horúcou ihlou. To, ako plánujú členské štáty toto obrovské množstvo peňazí využiť, totiž musia Európskej únii oznámiť už budúci mesiac. Od začiatku tak bolo jasné, že navrhnuté reformy nebudú veľmi kvalitné. No vízia slovenskej vlády je ešte biednejšia, ako by sme mohli čakať.
Výsledkom vládneho úsilia je až 99-stranový dokument s návrhmi reforiem. Veľký rozsah tohto dokumentu však nepriniesol veľa konkrétnych a systematických riešení. Naopak, je plný prázdnych fráz, ktoré sú dobre známe už dlhé roky. Ide o vyhlásenia typu „Musíme reagovať najmä na demografické, technologické, klimatické a geopolitické výzvy.“ Prípadne: „Všetky reformy budú orientované na občanov, pretože kľúčom k rozvoju ekonomiky a spoločnosti v 21. storočí sú ľudia. Na piedestál v spoločnosti je nevyhnutné postaviť rozvíjanie a zhodnocovanie ich vedomostí a zručností a následne ich efektívne využívanie.“ Prípadne: „Na Slovensku je kvalitný ľudský kapitál, ale nie pre ekonomiku 21. storočia.“
Iné vyhlásenia sú nielen prázdne, ale aj dávno neaktuálne: „S nástupom technologických zmien sa derú do popredia aj otázky kybernetickej bezpečnosti.“ Vláda si zrejme nevšimla, že otázky kybernetickej bezpečnosti sú aktuálne už roky. Možno aj tento prístup je vysvetlením nedávneho škandálu s obrovským únikom osobných údajov z aplikácie Moje eZdravie. Vláda si mohla myslieť, že so zabezpečovaním osobných údajov ešte stačí počkať.
Väčšina programu je taká biedna, že by ju už dnes mohla napísať umelá inteligencia. Keby bola menej inteligentná a stratila prístup k dátam.
V niektorých veciach má vláda až absurdne vysoké ambície. Medzi reformnými cieľmi nájdeme aj vyjadrenia ako: „Slovensko sa stane pokrokovou krajinou v oblasti kvality života pre každého.“ Extra vysoko rúbe vláda v oblasti vedy a vzdelávania. Napríklad verí, že na základe jej reforiem „Slovensko bude mať v regióne strednej a východnej Európy najinovatívnejšie hospodárstvo a pritiahne najviac investícií s vysokou pridanou hodnotou.“ Ozaj? Alebo: „Slovenský vzdelávací systém odvráti únik mozgov a bude vychovávať a priťahovať talenty Európy“. Nepovedzte. A nakoniec: „Vízia pre Slovensko v roku 2030 je byť krajinou, ktorá ľudí priťahuje ako magnet v oblastiach vzdelávania, podnikania a kvality života.“ Nuž, papier skutočne znesie všetko. Ciele, o ktoré sa vlády neúspešne snažia desaťročia, chce tá Matovičova stihnúť za pár rokov vďaka peniazom z Európskej únie.
Nereálnosť týchto vízií kritizujú aj oslovení analytici. Podľa analytika Nadácie F. A. Hayeka Martina Reguliho je síce zmena potrebná, no „ambície sú nastavené veľmi vysoko“. Riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš chápe ambicióznosť, no pripomína, že tieto vyhlásenia budú musieť byť podložené realistickými plánmi: „Dá sa očakávať, že aj niektoré rámcové ciele neskôr budú musieť byť upravené, aby zodpovedali reálnym možnostiam.“ Oslovená Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) pripomína, že podnikatelia dlhodobo žiadajú zmeny, ktoré sú splniteľné okamžite a navyše bez výraznej finančnej záťaže: „napríklad zníženie daňového a odvodového zaťaženia, zlepšenie vymožiteľnosti práva, zníženie administratívnej záťaže, flexibilnejší Zákonník práce, ale aj systematické prepojenie vzdelávania s trhom práce“.
Kargo kult je jav, keď sa stretne primitívnejšia kultúra s vyspelejšou a primitívnejšia kultúra začne napodobovať prejavy tej vyspelejšej s vierou, že si nimi pomôže k prosperite. Najznámejším príkladom kargo kultu sú domorodé kmene v Melanézii. Tam sa v priebehu druhej svetovej vojny usídlili viaceré armády. Týmto armádam zhadzovali zásoby (kargo) z lietadiel a časť z tohto nákladu sa dostala aj medzi spomínané kmene. Keď neskôr armády odišli, prestal z neba padať aj spomínaný náklad.
Melanézske kmene teda začali napodobovať činnosti týchto armád. Postavili si primitívne napodobeniny letiskových dráh a vytvorili dokonca aj drevené napodobeniny telefónov. No napriek tomu, že odhodlane napodobovali aktivity predošlých armád, náklad z neba naďalej nepadal. Melanézske kmene totiž nechápali, že na získanie vytúženého nákladu je napodobovanie pozorovaných činností zbytočné.
K podobným „kargo kultom“ sa pri rozhodovaní upínajú aj mnohí politici vrátane predstaviteľov slovenskej vlády. Vláda napríklad
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
