Nemocnica a zdravotníctvo nie sú len o liečení pacientov, ale i o podnikaní a snahe vytvárať zisk. A teraz nemyslíme podpultové kšefty s predraženými cétečkami. Napríklad v banskobystrickej Nemocnici F. D. Roosevelta pôsobia roky súkromné prevádzky, ktoré na prvý pohľad nemajú so zdravotníctvom nič. Pri druhom pohľade sú, naopak, neodmysliteľné. Dve lekárne pre verejnosť, ktoré sú v priestoroch Rooseveltky, predstavujú iba ten nutný základ. Funguje tu ešte predajňa ortopedických pomôcok, desiatka malých bufetov, ale aj drogéria a miniatúrne potraviny, kozmetika, predajňa odevov, kde nájdete hlavne pyžamá, župany, uteráky. Stabilnou zákazníckou základňou týchto prevádzok sú zamestnanci aj časť pacientov obrovského kolosu, nemocnice, kam prichádzajú pacienti z celého regiónu.
od prvej vlny zosun
Od začiatku pandémie dostáva drobné „nemocničné podnikanie“, ktoré živí desiatky, ba až stovky ľudí, jeden úder za druhým. Ubudlo návštev, vzápätí boli úplne zakázané. Klesol počet „necovidových“ zákrokov, je menej pacientov. Tie mesiace, počas ktorých museli byť zjari prevádzky zatvorené, boli iba začiatkom likvidačného zosunu. Malé firmy sa nemôžu spoľahnúť na sieťového vlastníka, stoja a padajú samy.„Pravdaže som si podala žiadosť o štátnu pomoc, ešte na jar. Doteraz mi neprišiel ani cent,“ hovorí kozmetička, ktorá má roky svoj malý, no vyhľadávaný salón pri návštevnej hale.
Návštevy, samozrejme, nechodia, hala zíva prázdnotou a salón berie zákazníčky len za prísnych hygienických podmienok – po jednej. Zo zdravotného hľadiska je to v poriadku. Z ekonomického katastrofa. „Zatiaľ som nedostala ani vyrozumenie, či moju žiadosť prijímajú alebo zamietajú,“ krčí plecami majiteľka a jediná pracovná sila v salóne. Drie od rána do večera, výpadok príjmov treba zmierniť. Náklady ako nájom a energie platila aj vtedy, keď mala salón v prvej vlne na príkaz vlády zatvorený. Ani s tým jej štát nepomohol.
JAROSLAV NOVÁK/TASR11. október 2020 Bratislava: Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak, ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová, ministerka kultúry Natália Milanová a premiér Igor Matovič oznamujú, ako budú kompenzovať ľuďom straty príjmov.
V tej istej hale je malý bufet. Pred pandémiou sa tu rojili zákazníci – pacienti s návštevami, lekári, sestry. Od jari sa nevie pozbierať, denne vydá zopár porcií. Ako dlho bude ešte majiteľka zvládať niekoľkotisícový nájom mesačne? Aj minipotraviny s drogériou o poschodie nižšie fungujú na pol plynu. A to sme len pod strechou nemocnice. Stačí vyjsť von a zistiť, ako sa zmenil ten „klaster“ malých prevádzok: okolo Rooseveltky bol ešte vlani čulý predaj zeleniny a ovocia, lokálnych výrobkov z fariem a salašov, živili sa pekárničky a neodmysliteľné lacné odevy či predajcovia Nota Bene. Dnes? Veľké ticho. Obmedzenie nemocničnej prevádzky a návštev spravilo škrt. Vidí vláda takéto malé príbehy pri svojom hrdinskom boji s hnusobou? Sú pre ňu len primalými percentami z HDP?Makroekonomicky sa to tak môže javiť, ale práve z nich sa skladá ten veľký príbeh. Napokon, sotva nájdete medzi ekonómami takého, ktorý by nebil na poplach, že pandémia bude mať na ekonomiky všetkých zasiahnutých krajín účinky dlho vybuchujúcej nálože.Aby jej ničivosť bola aspoň trochu miernejšia, štáty na seba berú záväzok pomáhať tým najviac zasiahnutým. Na Slovensku to však funguje dosť podivne. Smutné historky, ako cez sito štátnej pomoci prepadli firmy aj jednotlivci, už zľudoveli. A to, že od marca či apríla nie je štát schopný ani len zareagovať na žiadosť o kompenzáciu, je škandál.
prvá pomoc plus či mínus?
Vláda nemá stále doriešené záväzky z prvej vlny, teraz prichádza s balíkom nazvaným Prvá pomoc plus. Plus má spočívať
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.