keď sa na Slovensku povie plošné testovanie štyroch miliónov ľudí počas troch dní dvakrát za sebou, je to dobrý nápad?

Richard Kollár (RK): Nie som odborník na logistiku, nerobil som takú akciu a myslím, že ju v takom rozsahu a s takým typom testov nerobili nikde na svete. Naozaj sa neviem k tomu vyjadriť, lebo nemám k tomu dáta.

Boris Klempa (BK): Povedal by som, že to je mimoriadne odvážny nápad. Otázka je, kde sa končí odvaha a kde sa začína bezdôvodné riskovanie. Pre mňa je to nápad, ktorého realizáciu si neviem v tejto chvíli predstaviť. 

Alexandra Bražinová (AB): Potrebovala by som vedieť, čo je cieľom tejto akcie. Ak som tomu dobre rozumela, cieľom je zachytiť a izolovať čo najviac pozitívnych, aby sme zastavili šírenie infekcie. To je dobrý nápad. Neviem si však predstaviť, či je reálne urobiť to cestou, ako to bolo avizované. Teda masovou akciou za krátky čas. Už to, čo robíme v malom, má veľké logistické problémy. 

richard Kollár bol včera terčom vládnej tlačovky, keď išlo o testy a ich senzitivitu. Premiér s kalkulačkou ukazoval, ako sa Richard Kollár pomýlil. Vyjasnime si testy a čísla. Ako to je?

RK: Vrátil by som sa k tomu, že premiér kritizoval môj postoj, a neberiem to osobne, lebo v tejto veci nehrám dôležitú rolu. Premiér sa vyjadril v tom zmysle, že rozumie lepšie príbalovým letákom a údajom ako vedci. Prvá vec, ktorú som si pozrel, bol príbalový leták, a tie čísla boli také, že som si musel pozrieť ďalšie vedecké štúdie. Bohužiaľ, nie­ktorí pri letáku zrejme zostanú. Štúdií, ktoré posudzovali tento konkrétny typ testu, je veľmi veľa. Záleží na tom, aká je vzorka, na ktorej sa test validuje. Veľmi záleží na tom, akým spôsobom je urobená aj validácia. Výsledky sú rôzne podľa toho, akú skupinu ľudí posudzujú. Dôležité je, že vo všetkých štúdiách okrem jednej sa skúmajú ľudia, ktorí sú symptomatickí. Test obsahuje v príbalovom letáku, že sa má používať pre symptomatických ľudí. Tiež sa tam píše, že tí, ktorí sú pozitívni, majú byť preverení PCR testami, a vo všetkých štúdiách ich preverili. Vychádza to tak, že senzitivita toho testu je po tomto na úrovni 70-80 percent v laboratórnych podmienkach na symptomatických pacientoch. To je medián hodnôt všetkých tých štúdií. Na druhej strane senzitivita znamená, či sa nám naozaj podarí zachytiť všetkých infekčných v populácii. Keď si predstavíme, že máme aj asymptomatickú vzorku, ster nemusí zachytiť pozitivitu správne.

keď celoplošný test štyroch miliónov ľudí dvakrát za sebou urobíme a pri pozitívnom odhade zachytíme polovicu tých, ktorých inak zachytiť nevieme, a pošleme ich do karantény, zostane nám tu ďalších 50, alebo 70 percent roznášačov. Dostávame sa do situácie spred dvoch týždňov a tá bude znova naras­tať, ak nebudeme robiť nič iné. Znamená to, že celoplošný test spôsobí, že sa vrátime v čase o dva týždne a nábehová krivka bude znova rásť?

AB: Falošná negativita je, keď človeku, ktorý je chorý, vyjde negatívny výsledok. Riziko je v tom, že človek má negatívny test, myslí si, že je zdravý a pritom môže šíriť infekciu ďalej. Už teraz sa ukazuje, že infekcia sa šíri primárne v rodinách a na pracoviskách. Už to nie sú superšíriteľské okolnosti. Aj falošná pozitivita je obmedzenie a problém, pretože títo ľudia budú žiť v domnienke, že Covid prekonali, a podľa toho sa budú aj správať.

BK: Nejde tu o to, že by sme chceli ukázať, že je to celé zlý nápad. Je naša povinnosť upozorňovať na riziká, ktoré tam sú, a na všetky možné kritické veci, ktoré s tým súvisia, a bohužiaľ to potom vyznieva tak, že sme voči tomu negatívni. To vôbec nie je naším úmyslom. 

vedci hovoria, že ak má mať celoplošné testovanie zmysel, musí sa na ňom zúčastniť viac než 80 percent ľudí dvakrát za sebou.