nedávne verbálne útoky premiéra Matoviča na konkrétnych vedcov boli natoľko infantilné, že nebyť širších súvislostí, nemalo by význam sa nimi zaoberať. Lenže tie súvislosti tu sú a čoskoro sa môžu stať úplne zásadnými v boji proti pandémii. V dohľadnom čase totiž budeme mať vakcínu, a potom príde na rad otázka, koľkí z nás budú ochotní podstúpiť očkovanie.

V otázke očkovania vedú vedci dlhodobý a prekvapujúco vyrovnaný zápas s odporcami vakcín. Vlády by mali byť v tomto zápase prirodzeným spojencom vedy, pretože záujmom aj povinnosťou vlád je ochrana verejného zdravia. Spojenectvo vlády a vedy očakáva aj protivník. Lebo aj keď je takzvané antivax hnutie tvorené rôznymi skupinami s rôznymi presvedčeniami, vždy sú v ňom nadštandardne zastúpení vyznávači konšpiračných teórií. A títo ľudia považujú za svojich nepriateľov tak vládu, ako aj vedu.

BRANISLAV BIBEL/SITA22. október Bratislava: Predseda vlády Igor Matovič po zasadnutí krízového štábu o postupe boja proti covid-19. Jeho konanie sa často rozchádza s poznatkami slovenskej vedeckej obce.

V otázke očkovania by teda mali stáť na jednej strane antivaxeri a na strane druhej vláda podporovaná vedou (alebo veda podporovaná vládou). Lenže na Slovensku to takto nefunguje. Naša vláda je v otázke koronakrízy iba akousi sadou humanoidných ozdôb predsedu Matoviča. A veda má byť tým istým. V podstate má vylepšovať umelecký dojem skupinou profesorov vzorne nastúpených za predsedom a rytmicky pokyvujúcich hlavami. Veda a vláda sa nemajú podporovať navzájom, obidve majú podporovať Matoviča.

Problém nastane, ak sa nájdu epidemiológovia, infektológovia, imunológovia, virológovia, biochemici, dátoví analytici, ľudia zaoberajúci sa matematickým modelovaním a ďalší, ktorí začnú nahlas rozprávať niečo iné, ako sa od nich očakáva. Napríklad to, čo si ako vedci myslia o stratégii a taktike boja s koronakrízou.

otvorenie druhého frontu

Netreba byť veľký psychológ na to, aby človek vedel odhadnúť vzťah magistra Matoviča k ľuďom, ktorí majú pred menom aj za menom skutočné tituly. Každému čo i len trochu zorientovanému človeku je aj bez hlbších analýz jasné, že ľudí s titulmi bude používať úplne rovnako ako hocikoho iného, akurát s väčším zadosťučinením (kľúčovým slovom tejto vety je slovo používať). A v žiadnom prípade sa nebude riadiť ich radami.

Keď vzdelaní ľudia odporučili nosiť v interiéroch rúška, on to síce všetkým nariadil, ale sám sa tým veľmi neriadil. S Borisom Kollárom v práci srdečne žartoval bez rúška, s Michalom Šipošom sa na svadbe figliarsky smial tiež bez rúška. Keď potom vzdelaní ľudia odporučili menšie svadby, on to zmenil na väčšie. Úprimne, odvážne, pre ľudí.

Výsledky na seba nenechali dlho čakať. Druhá vlna udrela vďaka spomínanej úprimnosti a odvahe oveľa silnejšie, než bolo nutné. Presne tak, ako to predpovedali niektorí vedci. Pre Matoviča to znamenalo nieže hodenú rukavicu, ale rovno vykopanú vojnovú sekeru. A tak sa rozhodol pokoriť vedcov na ich vlastnej pôde. 

Obdivuhodná vedecká kariéra Igora Matoviča v niečom pripomína kariéru Trofima Denisoviča Lysenka. Obidvaja sa stali vedcami závratnou rýchlosťou, obidvaja realizovali svoje nápady rovno na celoštátnej úrovni (bez zdržiavania sa laboratórnymi testami), obidvaja sa snažili svojimi skvelými objavmi napraviť predchádzajúce chyby (Lysenko Stalinovu kolektivizáciu, Matovič vlastnú nezodpovednosť), ani jednému sa to nepodarilo (Lysenko hladomor neodstránil, Matovič hnusobu nezničil), obidvaja však napriek tomu naďalej trvali na používaní svojich postupov (u Lysenka to viedlo k predĺženiu hladomoru, k čomu to povedie u Matoviča, to ešte len uvidíme). 

Nájdu sa však aj rozdiely. Matovič napríklad nemá k dispozícii NKVD, čiže nástroj na rýchle zatváranie, mučenie a vraždenie názorových protivníkov. V dôsledku tejto skutočnosti má medzi vedcami nielen nohsledov, ale aj oponentov. A zatiaľ čo mnohých nohsledov sa pomerne ľahko