Slovenskí poslanci zvolili nového generálneho prokurátora v situácii, keď sa tehlička po tehličke rozoberá mafoštát. O čom vypovedalo navrhovanie kandidátov, ich vypočúvanie, nekonečné dohadovanie a konečné rozhodnutie parlamentu?
Slovenská vládna koalícia (s výnimkou strany Za ľudí) zvolila spolu s opozíciou za generálneho prokurátora asi najhoršieho možného kandidáta. Nekompetentnosť najsilnejšieho vládneho hnutia tak priniesla ďalší plod. Jeden z najdôležitejších v celom volebnom období.
najzábavnejšou súčasťou voľby generálneho prokurátora bolo všeobecné nadšenie z nesmiernej transparentnosti celého procesu. Konkrétne sa tým myslelo verejné vypočutie kandidátov pred Ústavnoprávnym výborom NR SR. A ďalej už nám írečitá slovenská logika diktovala, že ak je transparentná časť, tak je určite transparentný aj celok. Neveríte? Prečítajte si takmer ľubovoľný komentár v slovenských novinách z obdobia medzi vypočutím a voľbou. Toľko radosti z transparentnosti sa len tak ľahko nevidí.
A výsledkom tej transparentnosti bolo čo? Zjavná nepriechodnosť dvoch kandidátov, ktorú si však väčšina novinárov ani ich čitateľov vôbec nevšimla. Z politikov si ju poriadne všimli iba v strane Za ľudí a k nim sa pridalo niekoľko jednotlivcov zo strany Sloboda a Solidarita. Ostatní koaliční politici ak si aj nejakú nepriechodnosť všimli, nakoniec ju ignorovali. Dvaja kandidáti, ktorí verejným vypočutím prešli s hanbou, sa tak stali koaličnými favoritmi.
Jeden z nich – sudca Kliment – poslancov priamo pri vypočutí oklamal. Najprv im tvrdil, že úzku spoluprácu s Petrom Tóthom rázne ukončil najneskôr v roku 2016. Potom priznal, že s ním spolupracoval ešte aj v roku 2018 (pričom spolupracovali na podvode). Novinári si všimli, že spolupráca s Petrom Tóthom nevyzerá dobre, ale nepovažovali to za neprekonateľný problém (jedna prominentná novinárka dokonca nezabudla pripomenúť, že dnes už Kliment s Tóthom tak či tak nespolupracuje). To, že kandidát na generálneho prokurátora pred výborom preukázateľne klamal, spomenul len málokto.
Druhý favorit – prokurátor Žilinka – sa priznal k priateľskému vzťahu s Michalom Gučíkom. O Gučíkovi sa hovorí ako o blízkom spolupracovníkovi Ivana Kmotríka. Aj Peter Pellegrini sa s Gučíkom stretáva. Aj Andrej Danko. Aj všelikto iný. A na rozdiel od Klimenta s Tóthom Žilinka sa s Gučíkom kamaráti dodnes. Navštevujú sa pritom vraj len sporadicky – narodeniny, meniny, Vianoce, kde-tu káva. Čo to znamená na Slovensku, všetci dobre vieme. Ako povedal Žilinka pred výborom: „Vzťah medzi nami je ozaj len o človečine.“ A ako povedal drak v Dobšinskom: „Hoj, mamo, človečina smrdí.“
Ak chceme pochopiť, kto mal mimoriadny záujem na zvolení Maroša Žilinku za generálneho prokurátora, treba začať od
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
