je tu jedna okolnosť, ktorá v prospech jeho existencie svedčí – stretol sa s ním každý z nás. Každý človek má v sebe signálku, ktorá sa ozve, keď koná v rozpore s prirodzenou morálkou. Už čínsky mudrc Konfucius a neskôr Ježiš Kristus formulovali zlaté etické pravidlo: Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty im. Tomuto rozumie každý, bez ohľadu na rasu, vieru a pohlavie. O dvetisíc rokov neskôr Martin Heidegger vo svojom diele Bytie a čas svedomie nazýva mlčanlivým volaním. Prečo svedomie a morálka tak úzko súvisia? 

freudovo pozorovanie

Zoberme si konkrétny príklad. Sigmund Freud, otec psychoterapie, považoval pudy za primárnu hybnú silu ľudskej psychiky. Podľa neho je človek len zviera, ktoré sa vyvinulo, takže myslí. Ľudské správanie však determinujú pudy: pud sebazáchovy, sexuálny pud (libido) a vyhľadávanie slasti (hedonizmus). Podľa Freuda sú ľudský charakter a svedomie len konštrukty, ktoré dostanú trhliny v momente, keď ich vystavíte extrémnemu riziku. Vezmete napríklad dvadsať ľudí – právnika, lekára, kuchára, učiteľa, prezidenta, pastiera kráv..., a budete ich pozorovať. Budú v myslení a konaní rozdielni podľa svojho vzdelania a spoločenského statusu. Inteligenti budú mať slušné spôsoby, nevzdelaní zase hrubé a vulgárne. Ale všetko len do chvíle, kým im neskomplikujete životné podmienky. Napríklad ich zavriete do chladnej cely a týždeň im nedáte nič jesť.

Téma .týždňa: Svedomie – perla ľudskosti

Potom pred nich položíte na stôl chlieb a pečené mäso a čo sa stane? Všetci sa na jedlo vrhnú a budú sa oň biť. Už tam nebude právnik, lekár, prezident a pastier kráv, ale zvieratá, ktoré sa budú usilovať ukoristiť čo najväčší podiel sami pre seba. Rozdiely sa zotrú, zvíťazia autentické pudy, ktoré len driemali prikryté naučenou morálkou. Poznáme podobné scény zo života – na Titanicu sa šľachtici správali rovnako ako besnejúca masa snažiaca sa zachrániť svoj život za každú cenu. V nákupnom centre sa bijú o banány v akcii ľudia všetkých vrstiev. Má teda Freud pravdu? Kde sa v tých chvíľach podeje ľudské svedomie? Sú charakter, morálne hodnoty a svedomie len antropologickým konštruktom?

franklovo pozorovanie

Iný psychológ Viktor E. Frankl hovoril, že to tak nie je. Podľa neho si môže človek za všetkých okolností zachovať svoju ľudskosť, svedomie a dôstojnosť. Frankl  si to dokonca overil na vlastnej koži. Ako Žid bol v roku 1942 deportovaný do koncentračného tábora. Tam zažil hrôzy a krutosti ľudskej degradácie. Videl, ako sa z osobností stávajú trosky, ako sú ponižovaní a umierajú zaživa. Ako sa mnohí menia na vyhladované zvieratá, ktoré sa snažia sebecky urvať pre seba, čo príde. Ale videl aj to, ako niektorí väzni, ktorí sami umierajú od hladu, odlomia polku svojho malého chleba (prídelu na celý deň) a dajú chorému kamarátovi, alebo tehotnej spoluväzenkyni. Zažil, ako jeden zoslabnutý väzeň vykoná prácu za druhého, aby mu pomohol. Videl, ako morálne silní podporujú slabších.