juraj Flamík: Snažím sa informácie o pandémii filtrovať. V prvej vlne sme nepotrebovali čísla a takmer všetci sme boli ochotní spolupracovať. Od tej doby sa to číslami len tak hemží, stále sa plus-mínus opakujú a ľudia im už nevenujú pozornosť. Strašia nás len hrubé trendy, no prevláda pocit, že nikto ich aj tak nedokáže správne interpretovať a už vôbec nie využívať. Kto chce, dokáže sa izolovať a chrániť sám, a tam, kde to presahuje možnosti jednotlivca a rodiny, očakávame, že to zvládne vláda.
Veda zahltila verejný priestor vedeckými – čiže objektívnymi, ale i subjektívnymi názormi lekárov, epidemiológov, infektológov, mikrobiológov, hygienikov, virológov, a tak ďalej. A to som vymenoval len tých, ktorí o víruse naozaj niečo vedia. Nezostáva, než rezignovať na túto záplavu odborných informácií. Nepomáhajú mi chrániť sa pred vírusom lepšie, než to robím už teraz. A zodpovednosť politikov by som redukoval výlučne na vládu.
Babišova téza o riadení štátu ako firmy sa v Česku obnažila v krutej realite: tá metafora totiž znamená, že nad politickými záujmami má prevládať prístup profesionálneho manažéra. Práve túto schopnosť Babiš svojím správaním a zasahovaním do riadenia krízových procesov na úrovni štátu absolútne negoval: zlyhal, nezvládol ju. V štáte je zaiste dosť špičkových krízových manažérov, ktorí by to zvládli lepšie. To platí aj na Slovensku. Vláda mala v šuplíku protipandemický plán, no roky ho neaktualizovala, a ani vo chvíli, pre ktorú bol určený, ho nepoužila; nevytvorila na začiatku pandémie tím krízových manažérov, ktorí by povedali: takéto informácie potrebujeme, takto často ich potrebujeme aktualizovať, takéto sú kritické limity a takto na ne budeme reagovať. Namiesto toho je tu trvalý prúd chaotických, protichodných, nezdôvodnených a, žiaľ, aj neúčinných opatrení. Problém epidémie v Českej republike a o polovičnom Slovensku ani nehovorím, nie je manažérsky neriešiteľný. Algoritmy, procesy, kritické body a hodnotenie výstupov používajú v krízovom režime firmy aj armáda a v núdzovom stave by mal aj štát. V občanoch nie je problém, tí boli dlho disciplinovaní.
Bolo šťastie, že som prežil holokaust, komunizmus aj jeho pád, a teraz prežívam pandémiu covid-19.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.