vlani sme ešte žili hlavne voľbami, no popri tom sa debatovalo, či sa vo volebných miestnostiach nerozšíri nový koronavírus. To sa nestalo, ale na povolebnej oslave u víťazov sa už merala teplota.

Do dejín sa, paradoxne, kladne zapíše Peter Pellegrini, ktorý by rázne obmedzenia určite neprijal, keby niesol za ich ekonomický dopad politickú zodpovednosť. Takto si odchádzajúci premiér s Denisou Sakovou len zamrmlali, že peniaze na to budú hľadať tí po nich. Ale Pellegriniho zápis do dejín musí reflektovať ešte čosi: aj on zodpovedá za vybrakované národné rezervy, za stav zdravotníctva, ktoré sa stáva čoraz viac pohrebníctvom, aj za to, že musíme znášať túto vládu ako tzv. lepšiu alternatívu.

Slovensko sa na jar rýchlo uzavrelo, zatvorilo školy a prijalo lockdown. Občania sa báli a nešomrali. Negatívnou stránkou opatrení bolo presne to, čo predznamenalo aj ďalšie riešenia u nás: chaos a nevyjasnený právny status: napríklad povinná štátna karanténa siahala na ľudské práva.

Prvou našou zbraňou proti pandémii bolo R-O-R – rúško, odstup, hygiena rúk. Inak, v čase, keď na Slovensku rúška pomáhali, Svetová zdravotnícka organizácia ich používanie neodporúčala. To len ako príklad podivného a miestami až hanebného správania WHO počas pandémie, ktoré pokračuje aj dnes habkavým pátraním po zdroji pandémie v Číne.

Na Slovensku sme v prvej vlne videli aj pokus o predikčný model, ale nebol to šťastný výpočet, pôsobil prehnane, navyše jeho východiská neodrážali realitu uzavretej krajiny, kam sa vírus takmer nestihol dostať. Model, dobre mienená vec, urobil aj škodu: načas znížil dôveru verejnosti v predikcie a to tiež Matovičovi umožnilo osopovať sa na vedcov a nerešpektovať dáta.

Ešte pred letom bolo jasné, že naša dobrá situácia nie je žiadna mystika. Problém bol, že nemala ani jednoznačné vysvetlenie. Buď platilo A (opatrenia zabrali), alebo B (opatrenia neboli vôbec potrebné). To sa skoro nedalo zhodnotiť a čím boli ľudia z opatrení unavenejší, tým väčšmi sa prikláňali k možnosti B. Vynárala sa aj otázka, či túto pandémiu manažujeme dobre. Či je nepriedušné uzavretie sa pred vírusom rozumné, keď nás druhá vlna môže potom zmiesť z povrchu ako rýchlik? Túto otázku som sa zjari a začiatkom leta pokúsila položiť odborníkom. Odpovedali poctivo, že to nemajú ako vedieť. Ale pozor, nik z nich sa nenazdával, že by druhá vlna nemala prísť.

Vláda na rozdiel od odborníkov fungovala v