ak chceme pochopiť Igora Matoviča, musíme si všímať viac než len prvoplánové posolstvá jeho vyjadrení, tlačoviek, statusov a grimás. Zdanlivo nepodstatné a druhoradé detaily niekedy prezrádzajú oveľa viac než samotný explicitný obsah (ktorý je navyše niekedy pomerne ťažké uchopiť). Najabsurdnejšia demisia v dejinách je toho pekným príkladom.
Najdôležitejším slovom je tu zdanlivo slovo demisia. Premiér ním oznámil, že prijal podmienky koaličných partnerov a že Marek to nedal. Tým by sa mohla skončiť vládna kríza a začať akoby od začiatku. Ale je tu aj slovo najabsurdnejšia, ktorou sa premiér od tejto demisie dištancoval a dal najavo svoj hlboký nesúhlas. To by ešte mohlo znamenať, že nám takýmto spôsobom oznamoval veľkosť sebazaprenia, s ktorým rozhodnutie o demisii prijal. Lenže tak by to mohlo byť, keby išlo len o absurdnú demisiu. Dokonca možno aj keby išlo o najabsurdnejšiu demisiu. Ale nie, ak išlo najabsurdnejšiu demisiu v dejinách. Tam sa Matovič musel – jednoducho musel – postaviť proti dohode, ktorú deň predtým uzavrel. Bola to jeho povinnosť voči dejinám.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.