Protipandemická stratégia, založená na povinnom plošnom testovaní, bola sporná od začiatku. No napriek kritike odborníkov pretrvala, lebo si ju zamiloval Igor Matovič. Aké škody napáchala? Raz sa to, dúfajme, vyčísli a zosobní. Dovtedy nezabudnime.
Keď v auguste 1945 USA zhodili dve jadrové bomby na Hirošimu a Nagasaki, znamenalo to definitívne víťazstvo v druhej svetovej vojne a porazenie Japonska. Zároveň tým USA demonštrovali svoju silu a vojenskú prevahu nad Sovietskym zväzom, ktorý sa podarilo aspoň na čas zastrašiť.
a takto nejako sme aj my na Slovensku zhodili, minimálne podľa slov našťastie expremiéra a bohužiaľ stále člena vlády Igora Matoviča, dve jadrové zbrane v podobe plošného povinného, pardon, dobrovoľného testovania. Malo byť namierené proti hnusobe a malo jej zlomiť väz.
Lenže kým jadrové zbrane znamenali v druhej svetovej vojne víťazstvo, plošné testovanie celého obyvateľstva Slovenska bolo iba prejavom mesiášskeho komplexu lídra OĽaNO. Síce sme plošným testovaním nič okrem fiktívneho telefonátu Tonyho Blaira premiérovi nedosiahli, ale boli sme aspoň v princípe jediní, kto sa na takýto krok „odhodlal“.
Podľa Ivana Bošňáka z iniciatívy Dáta bez pátosu Slovensko dodnes otestovalo, mimo započítaných plošných testovaní a firemných testovaní, každého občana priemerne päťkrát antigénovým testom. Vykonali sme vyše 25 miliónov mimoceloplošnoskríningových antigénových testov a popritom sa stihlo urobiť takmer tri milióny spoľahlivých PCR testov. Výsledok poznáme.
Našou testovacou stratégiou sa inšpirovalo presne nula krajín, no aspoň sme sa dostali do celosvetových médií. Ako uvádza Ivan Bošňák, tak ako našu svojskú stratégiu nepoužil nikto, tak Slovensko zase nepoužilo úspešné a osvedčené stratégie ostatných krajín. Dalo by sa inak očakávať, že vláda, v ktorej sedí minimálne jeden a pol
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
