vyhostenie troch ruských špiónov je oslepujúci kontrast s minulosťou, a pripomína s veľkou silou, že bezpečnostná a zahraničná politika je hneď druhý faktor, prečo by bol návrat vlád Smerohlasu (s Kotlebom, Kollárovou rodinou, Uhríkom, kýmkoľvek) národnou katastrofou.
O primeranosti slovenskej reakcie nemôže byť pochybnosť. Ak áno, tak jedine v zmysle, či tri nie je málo. To, čo si dovolila ruská rozviedka na území členského štátu EÚ a NATO, presahuje aj fantázie veľmi skeptických znalcov Putina & spol. Svedčí totiž o nesmiernej arogancii a opovrhovaní Čechmi, keď sa fakticky tuctovému exportu zbraní – na Ukrajinu, či do Sýrie – rozhodli zabrániť teroristickým útokom na muničné sklady. To je neuveriteľné.
Aj proti vraždám či pokusom o vraždu na území EÚ sú Vrbětice doslova „kvalitatívny“ skok. A je to celkom neparadoxne aj svedectvo, že právo na „asymetrické odpovede“, ktoré Putin spomenul v súvislosti s českou ambasádou, si Rusi privlastnili už dávno, a to nielen v diplomatickom ringu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.