vakcína ChAdOx1-S sa stala nechcenou celebritou. Jej meno sa skloňuje vo všetkých svetových jazykoch. V dobrom aj zlom. Celý príbeh sa začal vyhlásením odborníkov z Jennerovho ústavu Univerzity v Oxforde, ktorí zverejnili svoj záujem podieľať sa na vyriešení pandémie. Ich vakcína získala veľkú podporu verejnosti aj vlády. Vývoj napredoval, ale dostavili sa prvé problémy. Počas klinického skúšania sa objavili rozpory s dávkovaním, účinnosť vakcíny zaostávala za konkurenciou, neskôr si výrobca mierne prifarbil výsledky, aby sa aspoň čiastočne priblížil ku konkurencii. V posledných mesiacoch sa na scéne objavili závažné nežiaduce reakcie a jej sláva začala viditeľne upadať. Aj tak si vakcína našla svojich priaznivcov a ukázala, že za istých okolností môže byť lepšou voľbou ako RNA vakcíny.

v čom je výhoda Astry

ChAdOx1-S (AZD1222), ľudovo nazývaná ASTRA podľa švédsko-anglického výrobcu ASTRA ZENECA, patrí do skupiny tzv. vektorových vakcín. Čaro vektorovej technológie je ukryté v prirodzenom správaní vírusov, ktoré dopravujú svoje genetické informácie do tela hostiteľských buniek, aby zabezpečili svoje potomstvo. Vektorové vakcíny sa prvýkrát presadili pri vývoji vakcín proti ebola vírusu. Výrobcovia presvedčili regulačné orgány o účinnosti a bezpečnosti nového prístupu. Vo výskume sú vektorové vakcíny proti vírusu ZIKA alebo HIV.

Téma .týždňa: Pandemia magistra vitae

Výsledky z rozsiahleho celosvetového očkovania ukazujú, že vektorové vakcíny majú pomalší rozbeh pri prebúdzaní imunitnej odpovede, ale potom sú schopné dlhodobo držať vysoké hladiny protilátok. Vakcína ChAdOx1-S potrebuje druhú dávku až po 3 mesiacoch, kým mRNA vakcíny sú závislé od rýchleho podania druhej dávky, najlepšie do mesiaca po prvej. Dlhodobé pretrvávanie imunitnej odpovede môže vektorové vakcíny v budúcnosti zvýhodniť, najmä keď pravidelné preočkovanie proti covid-19 sa môže stať nočnou morou dezorganizovanej EÚ. Už dnes sa čelá kompetentných rosia v predstavách, že bude potrebné zabezpečiť pravidelný prísun vakcín v dlhodobom horizonte.

Pokiaľ Európa sladko spala, Veľká Británia a Spojené štáty pracovali na vývoji svojich vakcín s veľkou podporou štátnych inštitúcií. Výsledok vidieť na každom kroku, v EÚ sú distribuované dve vakcíny Made in USA a jedna od našich brexitových susedov. Po európskych vakcínach ani chýru, ani slychu. Slabou útechou zostáva, že vakcína od firmy Pfizer sa zrodila v nemeckom laboratóriu. Obe spomínané veľmoci medzitým ukázali, ako efektívne dokážu narábať s verejnými prostriedkami.