žiadna odpoveď nebude mať exaktnú a  univerzálnu platnosť. Každá odpoveď musí vychádzať z  konkrétnych daností toho-ktorého štátu, ústavy, národa, alebo z konkrétnych historických či kultúrnych okolností, ktoré jej môžu alebo nemusia dať za pravdu. Edmund Burke by možno zopakoval slová, že to, čo dáva každému politickému projektu „zvláštnu farbu a rozlišujúci účinok“ sú „okolnosti, ktoré u niektorých džentlmenov nič neznamenajú“. Referendum, všeľudové priame hlasovanie, je v každom prípade jedným z nástrojov priamej demokracie. A priama demokracia je spôsob vykonávania ľudovej vôle kvalitatívne a zásadne odlišný od demokracie zastupiteľskej alebo reprezentatívnej.

pochybný šarm priamej demokracie

V poslednom čase v našej spoločnosti silnejú hlasy, ktoré volajú po „priamej demokracii“, vraj lieku na pociťované či údajné neduhy zastupiteľskej demokracie. Spolu s tým sa občas volá po znížení referendového kvóra, keďže, ako vieme, už viaceré vypísané referendá u nás neboli platné, lebo sa na nich nezúčastnilo dosť oprávnených voličov. (Neviem síce, prečo by sme to mali pokladať za nešťastie, ale že vraj...) Podobné návrhy znejú zvodne v čase, keď sa demokratická konštitúcia z takých či onakých dôvodov ocitá v citeľnej kríze. Tobôž, ak politické elity vykazujú známky korupcie, neschopnosti, papalášizmu či vyloženej kriminality.

Téma .týždňa: Dilema: Áno/Nie?

Zvody však môžu byť nebezpečné. Kto chce, môže sa hnevať na Hegela, ktorý povedal, že „ľud je tá časť spoločnosti, ktorá nevie, čo chce“, a predsa si musíme priznať, že „ľud“ je nadmieru abstraktný pojem a jeho „vôľu“ je ťažké personifikovať.