politici aj bežní ľudia často porovnávajú štátny rozpočet s rodinným rozpočtom. Rozdiel je v tom, že ak o príjem príde rodina, tak prvé, čo urobí, je, že začne obmedzovať svoje výdavky. V čom je štátny rozpočet odlišný od rodinného?

Ľudovít Ódor: Štát je tu na to, aby pomáhal ekonomike, keď je v kríze, a aby šetril, keď sa darí. Robí to najmä kvôli tomu, aby ľudia mohli mať prirodzený vývoj príjmu. To znamená, že ak prídu o prácu, môžu sa spoľahnúť na to, že štát im poskytne dostatok peňazí. Či už  poistením v nezamestnanosti, alebo  inými dávkami. V dobrých časoch štát musí šetriť, aby pomáhal ľuďom, keď sú zlé časy. To je základný rozdiel.

slovenská republika existuje tridsať rokov. Podľa tejto optiky sme však nikdy nežili dobré časy, lebo tu nikto nešetril tak masívne, aby sme sa dostali aspoň na vyrovnaný, nieto ešte prebytkový rozpočet...

Ján Oravec: Od roku 2011 máme zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Ukazuje sa však, že niektoré mechanizmy, ktoré sú dôležité, v nej chýbajú. O tom je novela tohto zákona, ktorá zavádza výdavkové limity. Je jasné, že demokratický politický systém automaticky motivuje na nafukovanie rozpočtov a výdavkov. Pokiaľ chceme žiť v krajine, ktorá bude mať udržateľnú ekonomiku a udržateľné verejné financie, tak tie mechanizmy, ktoré používame na dosiahnutie tohto cieľa, nie sú dostatočné a je potrebné ich posilniť.

PAVEL NEUBAUER/SITA28. máj 2021 Bratislava: Podpredseda NR SR Milan Laurenčík, minister financií Igor Matovič, predseda finančného výboru Marián Viskupič a predseda NR SR Boris Kollár počas zasadnutia parlamentu, na ktorom schválili navýšenie rozpočtu.

aby sme sa vrátili k pôvodnej otázke, tak bežná rodina sa pozerá na to, čo si môže dovoliť a v prípade, že rodina príde o príjem, tak si nekúpi nové TV, aby sa jej v nezamestnanosti lepšie pozeral Netflix. 

Ľuboš Jančík: Vidím paralelu medzi rodinným rozpočtom a štátnym rozpočtom. Hovorí sa, že rodinný rozpočet by tiež mal mať vytvorenú rezervu na šesť alebo deväť mesiacov. Rovnako v štátnom rozpočte. Aby sme v zlých časoch mohli ekonomike pomáhať. Vytvoriť si vankúš je podstatou zákona rozpočtovej zodpovednosti. Dlhová brzda je iba jeden pilier. Ten druhý sú výdavkové limity, ďalej transparentné hospodárenie a pravidlá pre hospodárenie samospráv. Kľúčový prvok – výdavkové limity – v dlhovej brzde chýba. Keby sme ich schválili už v roku 2012, tak by sme nemali pred krízou dlh 49 percent, ale menej ako 40 percent. 

po začatí pandémie ekonómovia hovorili, že v rybníku, ktorý predstavuje ekonomiku, chýba voda, ergo peniaze, a tak sa štáty rozhodli do rybníka dolievať kvantum nových peňazí. Nenastal čas, aby sme podporu ekonomiky postupne utlmili? Vláda momentálne navrhla, aby sme rozpočet navýšili o nový dlh 3,4 miliardy eur.

ĽJ: Stále by sme mali ekonomike pomáhať. Určite nechceme peniaze rozhadzovať, o čom svedčí aj prístup k verejným financiám v minulom roku. Novelou sme schválili rozpočet s deficitom vyše 11 percent HDP. Realita bola však taká, že deficit bol iba 6 percent. Tie tri miliardy, ktoré sme vtedy neminuli, sme presunuli do tohto roka. Druhá vlna pandémie sa presunula z minulého do tohto roka. Čo sa týka deficitu tri a pol miliardy, ide o hotovostný deficit. Sú tam také položky, ktoré na ten reálny deficit verejných financií nemajú vplyv. Ide iba o presun peňazí. Takýchto peňazí tam bolo okolo jednej miliardy. Je rozdiel medzi hotovostným princípom a účtovným princípom. Keby mal niekto firmu a mal by zaplatiť mzdy za december, platil by ich v januári. Hotovostný princíp je o tom, že tie peniaze používa v januári, ale účtovný je o tom, že sa výdavok uskutočnil v decembri. Časť tých peňazí – zhruba pol miliardy eur – bolo určených na presun do štátnych finančných aktív na bankové záruky. Ak by tie úvery, na ktoré štát poskytol bankové záruky, zlyhali, tak by sa vydala rezerva.

kedy nastane čas šetriť? Neprišiel už čas škrtiť verejné financie a nezvyšovať dlh tak