traja tínedžeri v zostave, pričom často boli dvaja z nich na ľade naraz – to chce, s prepáčením, riadne gule. Kanadský dôchodca, ktorý údajne nemal nikdy porozumieť slovenskej povahe, ich mal. Pri Ramsayho skúsenostiach nepochybujme o tom, že si uvedomoval všetky riziká ich nominácie a zobral ich na seba. Aj s asistentmi, lebo nadpis tohto článku platí nielen pre hokejistov, ale aj pre trénerskú zostavu Handzuš, Pardavý, Podkonický, Kosa. Sú na začiatku trénerských kariér s obrovským potenciálom a ktorýkoľvek z nich môže v budúcnosti, aj keď určite nie okamžite, prevziať reprezentáciu.

Šampionát opúšťame s vyrovnanou bilanciou: z ôsmich zápasov štyri víťazstvá a štyri prehry. Pod Ramsayom sme nikdy neprehrali s rebríčkovo nižšie postaveným súperom, čo je základný predpoklad úspechu (platí pre MS, so Slovinskom sme na nájazdy prehrali na ZOH v Pjongčangu 2018), a to sa podarilo naplniť aj v Rige. Rankingovo sme však klesli tak, že na postup medzi osem najlepších potrebujeme zdolať aj jedného z TOP 6, respektíve so Švajčiarmi už TOP 7. Aj to sa podarilo. Deň po pretrápenej výhre nad Veľkou Britániou podali Slováci najlepší výkon na turnaji a jedinú prehru v skupine pripravili veľkému Rusku! 

Hokejová veľmoc potupená odobratím vlajky a hymny, čo by bola téma na samostatný článok, sa práve na tomto šampionáte chcela predviesť a celému svetu ukázať, že je stále najlepšia. A my sme ich porazili. Žiaľ, bol to náš turnajový vrchol. Okrem prácne vybojovaných troch bodov s Dánskom už len samé lekcie. Najmenej bolestivá bola od Švédov, ktorí však mali viac problémov sami so sebou. Osem gólov od Švajčiarov, sedem od Čechov, šesť od Američanov. Defenzívne sme proti silným tímom totálne vyhoreli.

čo sa podarilo

Po dlhých rokoch sme mali výborný prvý útok. Teda celú formáciu, do ktorej treba zarátať aj Martina Gernáta. Útočníkov Petra Cehlárika a Mareka Hrivíka spája podobný osud – prestalo ich baviť potĺkať sa na hrane farmy a prvého tímu v