bol to zvláštny šampionát. Pre koronavírus sa minulý rok majstrovstvá neuskutočnili a tento rok sa hralo prakticky bez divákov. Reprezentácie jednotlivých krajín neboli najsilnejšie možné (a to ani keď zoberieme do úvahy každoročnú neúčasť hokejistov hrajúcich v play-off NHL). Tomu zodpovedalo aj nečakane vysoké množstvo prekvapujúcich výsledkov (Lotyšsko–Kanada 2:0, Dánsko–Švédsko 4:3, Bielorusko–Švédsko 1:0, Kazachstan–Fínsko 2:1, Slovensko–Rusi 3:1). Slovenská reprezentácia okrem zápasu s Rusmi tri zápasy s papierovo slabšími súpermi vyhrala a štyri zápasy s papierovo silnejšími súpermi prehrala (z toho trikrát vysoko). Zhodou okolností to tentoraz stačilo na postup do štvrťfinále – aj keď to nebola len zhoda okolností, keďže v skupine sme získali dvanásť bodov. Taký dobrý výsledok sme naposledy uhrali v roku 2013. Medzi týmto rokom a dneškom sme okrem jedného prípadu skončili vždy v skupine na piatom mieste. Z pohľadu umiestnenia to teda v minulosti vyzeralo na stagnáciu, realita však bola iná. Podobne ako celé Slovensko, aj slovenský hokej išiel čoraz rýchlejšie dolu vodou. Až sme v roku 2017 takmer vypadli zo skupiny A majstrovstiev sveta, Kaliňák podľa dostupných zdrojov pomohol uniesť Vietnamca a Fico dokončil únos Slovenska.
Ale potom, v roku 2018, sa to otočilo.
GINTS IVUSKANS/AFP/PROFIMEDIA3. jún 2021 Riga, Lotyšsko: Slovenská striedačka na čele s trénermi Craigom Ramsaym a Jánom Pardavým reaguje na rozhodnutie rozhodcu. Zo zápasu Slovensko – USA 1:6. Zápas sme síce nezvládli, ale úspechom bola aj účasť v štvrťfinále.
poučenie z hokejového vývoja
Obrat v hokeji nastal zdanlivo už skôr, v roku 2016, keď vo funkcii predsedu SZĽH skončil Širokého panáčik Nemeček. Ale skutočný obrat nastal až v roku 2018, keď skončil Fico vo funkcii premiéra. Až s koncom Ficovej éry v slovenskej politike sa začal naozajstný koniec Širokého éry v slovenskom hokeji. Mimochodom, nejde o dve rôzne veci – je to jedno a to isté. A práve preto je slovenský hokejový príbeh niečím podstatne väčším, než len príbehom jedného športu.
Čo sme sa zatiaľ mohli naučiť z hokejového príbehu? V prvom rade to, čo znamená rozdiel medzi ľuďmi, ktorí veci naozaj rozumejú, a ľuďmi, ktorí veci rozumejú akože. Ten rozdiel znamená skoro všetko. Miroslav Šatan vo funkcii generálneho manažéra slovenských reprezentácií a neskôr vo funkcii predsedu SZĽH, okolo neho viacerí jeho bývalí spoluhráči a Craig Ramsay ako tréner reprezentácie – to je presne ten rozdiel, ktorý sme tu v porovnaní s minulosťou nevyhnutne potrebovali. Nie preto, aby sme sa po rokoch opäť dostali do štvrťfinále majstrovstiev sveta. Preto, aby sme konečne začali hrať taký hokej, s akým sa do štvrťfinále majstrovstiev sveta pravidelnejšie postupuje. A aby sme ho nehrali len na majstrovstvách sveta, ale aj vo všetkých ligách vrátane dorasteneckých a žiackych.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.